Bráško, vitaj

      V dome na kraji jedného z miest stál luxusný dom. Už z diaľky bolo počuť hádku v ňom. Medzi zvukmi nebolo výnimkou ani rinčanie skla.

„Tak dosť!“ vykríkol nahnevane ženský hlas. „Toto už nemá zmysle!! Odchádzam!!!!“ začala si žena s modrými vlasmi baliť veci. Jej manžel ju pozoroval, ale nič nehovoril.

„Vypadni. A toho malého usmrkanca si zober so sebou!!“ hodil jej malého chlapca s dlhými čiernymi vlasmi. Konan, ako sa žena volala, ho len tak-tak chytila. Dieťa sa rozplakalo, ale hrejivá náruč jeho matky a jej nežné slovíčka ho rýchlo upokojili až zaspal.

„Dobre. Odchádzam.“ Zabuchla za sebou dvere do domu. Už bolo počuť len štartovanie auta a následné šliapnutie na plyn a odchod po príjazdovej ceste.

      Žena sa spotená prebudila zo svojho sna. Videla ho už nespočetne veľa krát. Blížili sa jeho narodeniny. Nie. ICH narodeniny. 

Už mnoho krát si predstavovala tie pekné chvíľky prežité ako jedna rodina. Lenže potom prišla tá vec s rozvodom a zmenil sa jej život a hlavne ho zmenila svojím dvom malým ratolestiam. No, už to určite nie sú malé ratolesti. Starší zo súrodencov sa volal Itachi. Toho si zobrala na starosť do svojej opatery matka, teda Konan. A chúďa druhý chlapec ostal s tým tupým a arogantným otcom. Chlapec sa volal Sasuke a bol o niekoľko sekúnd mladší od Itachiho.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    Chlapci spolu vyrastali, hrávali sa spolu a boli kedysi šťastná rodina. Ale prišiel ten osudný deň,ked už to Konan s Orochimarom nemohla ďalej naťahovať. Veď kto by aj mohol, keď ju Orochimaru podvádzal s peknou prsnatou blondínou menom Tsunade. Raz ich Konan načapala ako si to rozdávajú u nich doma na manželskej posteli a to bola posledná kvapka. Tak preto ten rozvod.

V posteli už nemohla vydržať. Pripomínala jej niektoré krásne chvíle. Keď boli ešte rodina. Rodina? Zasmiala sa pri tom slove a porovnala si predstavu rodiny, keď bola ešte mladá a teraz. Vtedy to bola veľký dom a veľa malých detí. A teraz žije so svojím synovcom a jeho priateľmi. Šťastie, že ho má. Nevie, kde by bola aj s Itachim skončila. A keď ho všetci aj vychovali mohla byť šťastná akého má dobrého syna. Len smútila za Sasukem. Pri svojich myšlienkach prišla k dverám na ktoré zaklopala.

„Ďalej.“ Ozvalo sa pripitým hlasom. Vošla dnu. Uvidela ich rodinného doktora, Jiraiyu, ako sa opiera o stôl a snaží sa udržať rovnováhu.

„Už zase si pil!!“ obvinila ho.

„Ale nie. Len som tak trošku ochutnal.“ Naznačil prstami vzdialenosť, ako veľmi toho vypil.

„Zväčši to tak stokrát a budem s tým súhlasiť.“ Jiraiya to skúsil, ale nemal také dlhé prsty.

„A čo potrebuješ, teta Konan?“ zmenil rýchlo tému.

„Ale ja nemôžem spať. Lieky na spanie chcem!“       

Jiráya odetý do bieleho doktorského plášťa a s okuliarmi na nose začal pomaly, veľmi pomaly opatrne sadať na stoličku pod sebou. Začal prezerať na stole rôzne krabičky od liekov, až konečne našiel tie prášky na spanie. Vzal ich do svojich roztrasených rúk a podával ich jej. V tom ale svoju ruku stiahol naspäť, keď v momente sa po prášku naťahovala Konan. Zamračil sa, teda v tom podnapitom stave sa snažil a vyšlo mu to.

,, Teta Konan! Dúfam, že sa nechcete zabiť?!“ Opýtal sa trochu opatrne opitý doktor. Tá sa na neho pozrela a dala mu pohlavok.

,, Ty somár blbé ožraté! Keby som sa chcela zabiť, tak skočím z mosta alebo rovno skočím do pivnice za Hidanom a Kakuzom nech si so mnou robia čo chcú!!!“ Oznámila mu to dosť podráždene. Jiráya sa len na to zasmial a pochybujem , že to aj zaregistroval, tak jej tie prášky podal so slovami.

,, Teta Konan, dajte si len jeden hodinu pred spaním a potom zaspíte ako bábätko.“ Dopovedal už trochu zrozumiteľne. Konan len zobrala prášky a vstala. Pozrela na Jiráyu.

,, Ďakujem ti Jiráyko...neviem čo by som bez tých tvojich farebných tabletiek a práškov robila. Len dúfam, že si mi dal správny prášok...lebo po tom poslednom som bola hore tri dni a to si povedal, že sú na spanie!!!“ Pripomenula mu nedávnu prežitú skúsenosť. Jiráya sa len pousmial.

,, Teta Konan...znova ste mali nočné mory?“ vykoktal zo seba.

,, Keby sa to dalo povedať, že nočné mory.“ Ukončila rozhovor a otočila sa smerom von z ordinácie. Nechápala ako taký ožratý chlap môže robiť rodinného doktora a ešte má aj lekársky diplom.

Len čo vyšla z jeho ordinácie, objali ju nejaké ruky.

„Ahoj, mami. Prečo si bola za tým šarlatánom?“ spýtal sa jej Itachi, keď ju pustil. Ako vždy mal pri sebe svojho pomocníka Kisameho. Ten ale nič nevnímal, len neprítomne hľadel pred seba.

„Nemôžem spávať.“ Priznala mu smutne. Pred svojim synom nemala žiadne tajnosti. Teda až na jednu.

„Už zase? A to sa nebojíš ďalších jeho liekov?“ spýtal sa podozrievavo.

„Ale nie. Ja sa len chcem vyspať.“

„Teta, Konan. Teta, Konaaaaaan!!!“ pribehol k ním účtovník.

„Čo chceš?“ postavil sa medzi nich Itachi a nahodil výraz ,Ja som tu šéf!,.

„Odpusťte, pán Itachi, ale toto musím prebrať len s vašou matkou.“

„To je v poriadku.“ Položila mu Konan ruku na rameno. „O čo ide?“

„Prosím, poďte do mojej kancelárie.“  Naznačil jej, aby šla prvá. Chodbou kráčali k jeho kancelárii potichu. „Prosím, sadnite si.“ Povedal, len čo zatvoril dvere. Sám si sadol do svojho kresla.

„O čo ide?“ zopakovala mu svoju otázku.

„Volali s matriky. Vraj sa to týka vášho syna.“ V Konan sa vtedy čosi zdvihlo. Nejaká vlna vzrušenia. „Ale ja som im povedal, že vy máte len jedného syna...“ začal.

„Nie. Nemám len jedného syna.“ Odporovala mu.

„Prosím?“

Medzi tým na inom mieste. Blonďavá žena povedala svojmu synovi niečo, čo vedieť nemal. Dozvedela sa to počas včerajšej hádky a hneď sa mu to rozhodla povedať.  

Počas tej hádky sa hlavne vadila iba Tsunade. Orochimaru bol potichu a počúval jej názor, že si znova trochu vypil. A tá si samozrejme na ňom vybila všetku zlosť. Začala najskôr s tým, že má vypité.

,, Ty jedno hovado sprosté ožraté! Čo si o sebe vôbec myslíš! Odkedy s tebou žijem, nejako v poslednej dobe zanedbávaš náš sex!!!“ vyhŕkla na neho v návale zúrivosti, lenže to robiť nemala. Nič tým nedosiahla, hlavne keď je človek opitý a ledva vníma. Sasuke ich už nechcel počúvať, mal toho dosť ako sa tí dvaja v poslednej dobe hádajú a hlavne hašteria pre sprostosti. Obliekol sa, vzal si bundu a bez slova silno praskol dverami a už ho nebolo. Tsunade sa až zľakla , ale nevenovala tomu pozornosť, aj tak si robil čo chcel. Ale v poslednej dobe si ho moc obľúbila ako vlastného syna. Venovala sa mu viac ako jeho vlastný otec, ktorý ho zanedbával. Medzitým ako sa Sasuke túlal po vonku, tak sa Tsunade dozvedela niečo, niečo čo ju poriadne šokovalo a hlavne prekvapilo.

,, Ty máš ešte jedno dieťa?! Kto? Kde? S kým? Nech ju zabijem!“ Kričala ako zmyslov zbavená a už chcela poriadnou päsťou uvaliť manželovi, ale ten ju zastavil.

,, Mám je s Konan! A neboj sa...bolo to ešte v predchádzajúcom manželstve.“ Odpovedal mierne opitý Orochimaru. Tsunade zalialo more otázok.

,, Takže mi chceš naznačiť, že Sasuke má brata?!“ Spýtala sa ho už opatrne a hlavne jemne.

,, Bohu žiaľ áno...Sasuke má brata...nikdy som mu to nepovedal a vtĺkal som mu do hlavy, že je jedináčik...nechcel som aby sa spolu stretávali...“ Dokončil svoj pomerne dlhý prejav čiernovlasý muž.

,, Dobre...dobre...nechám ťa tak...už aj tak vyzeráš dosť úboho...padaj si ľahnúť a vyspať sa ty chrapúň!!!“ Zvrieskla na neho a ten bez slova poslúchol a už ho nebolo.

,, Toto bude moja sladká pomsta tebe Orochimaru...zato, že so mnou nechceš dieťa...všetko to Sasukemu poviem.“ Pomyslela si aký úžasný plán vymyslela prsnatá blondínka.

Po hodnej chvíli sa Sasuke vrátil ,, domov ,, kde ho už čakala nevlastná matka Tsunade s novinkou ako hrom. Lenže to ešte nevedel aký ostane prekvapený.

,, Sasuke? Musím s tebou hovoriť. Je to veľmi dôležité.“ Povedala mu a zaviedla ho do obývačky.

,, Deje sa niečo?“ opýtal sa nechápavo, nevedel čo po ňom môže Tsunade chcieť.

,, Radšej si sadni aby si sa neudrel.“ Povedala nežne blondínka. Sasuke nechápal, ale pre istotu ju poslúchol a posadil sa na gauč, kde si vedľa neho sadla aj Tsunade a chytila mu dlaň do tej svojej.

„Tak toto bude vážne.“ Povedal Sasuke. Jeho nevlastná matka ešte nikdy nesprávala.

„Čo vieš o predchádzajúcom manželstve tvojho otca?“ rozhodla sa na to ísť okľukou.

„Nie veľa. Len to, že otec bol ženatý, ale manželstvo nebolo šťastné. Narodil som sa ja a o tri roky po tom sa rozviedli. Matka od neho ušla a mňa tu nechala s ním. Že matka!“ zhrnul to.

„Áno, to je čiastočné pravda.“ Súhlasila s ním.

„Čiastočná?“ divil sa Sasuke.

„Nenarodil si sa len ty. Máš aj brata a jeho si tvoja matka zobrala so sebou.“ Povedala to trochu zlomyseľne.

„ČOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!“ vykríkol Sasuke. Postavil sa a začal prechádzať po izbe. Dobre, že si od toľkého hnevu netrhal vlasy.

„Je to tak. Orochimaru mi to povedal len pred niekoľkými minútami.“

„Ale veď tu s ním žijem skoro sedemnásť rokov!!!!!!!!! Nikdy si nedokázal nájsť chvíľu času na to, aby mi oznámil, že mám brata????“ zúril Sasuke.

„Dvojča.“ Opravila ho.

„No dokonca dvojča!! To úplne nemí mašu situáciu!“ zvolal ironicky.

„Sasuke, upokoj sa.“ Ozval sa od dverí hlas jeho otca. Krik ho prebral a chcel vedieť, čo sa deje. Stále páchol alkoholom, ale už nie tak ako pred chvíľou.

„Ty...“ nedokázal nájsť to správne slovo. „Ty nie si môj otec!! Lebo otec by mi povedal, že mám brata!!“ vybehol z domu. Nasadol na svoju motorku a zamieril do mesta.

Itachi sa práve vrátil z jedného zo svojich záťahov. Prišiel do obývačky a unavene sa zvalil na gauč. Rozvalil sa na neho a hľadel do stropu. V tom si k nemu niekto prisadol.

„Ako bolo?“ spýtala sa ho matka.

„Ale, ten malí hajzl** nám nechcel zaplatiť. Museli sme preto zavolať Kakuza. A po niekoľkých odfaklených prstoch nám zaplatiť ochotne. A pridal aj tristopercentné úroky z omeškania.“

„Musím s tebou hovoriť.“ Začala opatrne.

„Čo sa deje? Zase to dal ten Jiraiya zlé lieky? Musela po teba prísť sanitka a ty ležíš v nemocnici? Povedz a ja si to s ním osobne vybavím!“ zapískal a hneď sa tam zjavil Kisame pripravený na všetko.

„Ale nie!“ odohnala Kisameho. „Ide o tvojho otca.“

„Otca? V živote som ho nevidel.“

„Nie. Ale musím ti povedať niečo veľmi závažné.“ 

Itachi sa pozrel na svoju matku ako na zjavenie, vždy jej pomohol ako vedel, ale keď je to závažné. To už musí byť silná káva. Myslel, že znova Jiráya poplietol nejaké lieky alebo niečo podobné, ale bol na omyle, čakalo ho veľké prekvapenie. Teta Konan nechcela chodiť okolo horúcej kaše, ale bála sa ako sa zachová jej syn keď mu to povie. Tak začala opatrne.

,, Itachi...mám niečo na srdci...a neviem ako to povedať...a hlavne ako sa potom zachováš ku mne ako ku matke...“ Išlo to z nej ako z chlpatej deky. Itachi si ju zmeral neveriacky pohľadom.

,, O čo teda ide?“ Spýtal sa priamo, vedel, že jeho matka je nervózna a že bude chodiť okolo horúcej kaše tak ju trocha popoženie.

,, No vieš...ide o to...že budeš mať onedlho veľký deň...no áááá...neviem ako začať...je to strašne ťažké a veľmi sa za to hanbím...“ Nevedela ako nadhodiť tú tému. Po prvý krát sa bála synovi pozerať do očí. Itachi si to všimol a chytil jej ruku do tých svojich a pozeral sa jej do očí.

,, Mami...povedz čo chceš a neklam mi...mám sa ešte zastaviť u Peina a ohlásiť mu priebeh našej ,, misie ,, s neplatičmi...“ Popohnal ju k odpovedi. Tá teda zobrala aj tú poslednú odvahu a povedala mu to na jeden dych.

,, Itachi...ked som sa rozviedla s tvojím otcom Orochimarom...mali sme dve deti...takže máš brata...volá sa Sasuke a býva teraz s otcom...“ Dokončila svoj prejav ale ani raz sa na svojho syna nepozrela, nechcela vidieť tú jeho zúrivosť.

,, Hmmm...zaujímavá teória...ale ja som jedináčik pokiaľ viem.“ Povedal jej v pohode Itachi. Konan teda pokračovala.

,, No on nie je tvoj brat...presnejšie je to tvoje dvojča...“ dokončila svoju myšlienku a pozrela sa mu do tváre. Videla v jeho tvári prekvapenie, šok ale hlavne plamienky, nevedela či od zlosti alebo radosti. Itachi jej na to odpovedal.

,, Toto nemôže byť pravda ja som jedináčik! Ja nemám žiadneho brata...to je nejaký tvoj trik alebo zase blázniš po tých Jiráyových práškoch?! Keď toho dementa chytím do rúk...“ Ale v tom mu Konan skočila do reči.

,, Nie Itachi! Jiráya s tým nemá nič spoločné...ja som sa dohodla s tvojím otcom, že sa nebudete stretávať...a to bola chyba...obrovská chyba a ospravedlňujem sa ti...mala som ti to povedať skôr.“ Povedala mu pokorne. Itachi tomu stále nechápal, myslel si, že si z neho robí srandu, vstal z gauča.

,, Mami...neverím ti...nemám žiadneho brata...pokiaľ ho tu neuvidím a nejaký doklad totožnosti alebo lekárske testy...nemám teda žiadneho súrodenca!“ Okríkol ju a odpochodoval do pracovne za Peinom. Nechal tam svoju matku prekvapenú, hlavne z toho, že tak nezúril. Ale v tom si pomyslela.

,, Itachi...ty budeš ale veľmi prekvapený, ked ti ho sem dovediem.“ Povedala len do prázdna izby, kde ju nikto nemohol počuť. Tak teda vstala a pobrala sa variť jej obľúbenú špecialitu Segedín.

Medzi tým v budove, kde bol nápis „Matrika“.

„Čo si želáte?“ opýtala sa mladá slečna s ružovými vlasmi nového zákazníka.

„Potreboval by som zistiť niečo o svojej minulosti.“ Začal Sasuke. Keď po ňom ale to dievča začalo hádzať zamilované pohľady chcel to mať čím skôr hotové. Vtedy dnu vstúpil muž s bielymi vlasmi.

„Potrebujete niečo?“ spýtal sa Sasukeho. Prišiel k tomu dievčaťu ja pritiahol si ju za pás k sebe.

„Potreboval by som zistiť niečo o svojom bratovi.“

„Tak poďte.“ Zaviedol ho do vedľajšej miestnosti. „Meno?“

„Neviem.“ Muž sa na neho zvláštne pozrel, ale nepovedal nič.

„Dátum narodenia.“

„Dvanásteho desiaty osemdesiat deväť.“  Ak sú dvojičky, museli sa narodiť rovnako.

„V ten deň sa narodili asi tri deti. Všetko chlapci.“

„Sú tam aj dvojičky?“ spýtal sa s nádejou.

„Hej. Itachi a Sasuke Uchiha. Môže to byť on?“ pozrel sa na neho.

„To bude on. Ďakujem.“ Odišiel Sasuke. Už vedel, koho má hľadať. Teraz ešte zistiť niečo o jeho matke. Vošiel do prvej internetovej kaviarne, ktorú našiel a sadol si za jeden z počítačov. Keď k nemu prišla servírka, objednal si kávu. Dal si vyhľadať meno svojej matky a potom sa už len prehrabával výsledkami. Servírka mu rýchlo priniesla kávu. Našiel tri adresy a telefóne  čísla. Uložil si ich do mobilu. Vypil kávu, zaplatil a odišiel. Bolo dosť neskoro v noci, keď sa vrátil domov. Svoju matu si nevšímal, rovnako ako otca. Rýchlo sa osprchoval a zamkol sa v izbe. Rozhodol sa, že ráno zavolá na tie čísla.

Prebudil sa okolo obeda. To bolo jeho ráno. Rodičia už boli v práci, tak prešiel do kuchyne a pripravil si raňajky. Po nich zobral mobil a vytočil prvé číslo. Dlho sa nič neozývalo, potom to niekto zdvihol.

„Haló?“ ozval sa z reproduktoru mužský hlas. Ale aký? Tak podobný Sasukemu.

„Dobrý deň. Hľadám pani Konan.“ Pozdravil sa Sasuke.

„Mama tu nie je. Mám jej niečo odkázať?“ spýtal sa ten neznámi.

„Len, že jej volal Sasuke.“ Rýchlo položil.