„Haló?“ ozval sa z reproduktoru mužský hlas. Ale aký? Tak podobný Sasukemu.

„Dobrý deň. Hľadám pani Konan.“ Pozdravil sa Sasuke.

„Mama tu nie je. Mám jej niečo odkázať?“ spýtal sa ten neznámi.

„Len, že jej volal Sasuke.“ Rýchlo položil.  

Itachimu bola už len odpoved nepríjemné pípanie v telefone. Nevedel kto to mohol byť, ale po chvíli mu to docvaklo. Jeho matka hovorila, že má brata menom Sasuke.

,, Mohol to byť on? Ale prečo to tak rýchlo položil? Hmmm asi nie je moc zhovorčivý typ.“ Dodal pre seba a vydal sa smerom do kuchyne za svojou matkou Konan. Ako tam prišiel jeho matka sa vrtela okolo sporáka a varila. Voňalo to skvele, tak sa jej opýtal.

,, Ahoj mami...hm to ale vonia božsky...čo to bude až to bude?“ Opýtal sa matky. Tá sa na neho s úsmevom otočila a odpovedala.

,, Varím vám Segedín pre všetkých!!!“ Zakričala od radosti až Itachimu z toho skoro zaľahlo v ušiach.

,, No čo by si chcel? Ale lepšie povedané...čo potrebuješ Itachi?“ Prekukla ho Konan a Itachi sa na to zamračil.

,, Nič! Len pred chvíľou volal nejaký Sasuke a mám ti to odkázať, že volal.“ Dodal smerom k matke. Tá ostala taká prekvapená, hlavne z toho, že to s Itachim nič nespravilo. Nevidel ho už pätnásť rokov a mohol to byť on. Ale on nič, čistý flegmatik.

,, A nehovoril ešte niečo?“ Otočila sa na svojho syna s očakávaním.

,, Nie. Povedal len, že ti mám odkázať, že volal.“ A dal jej telefon do ruky, asi s úmyslom aby mu zavolala. Tá teda zavolala na posledný prijatý hovor. Zvonilo to a po chvíli niekto zdvihol.

,, Prosím? Uchiha Sasuke pri telefone.“ Ozvalo sa v telefone. Konan sa skoro rozplakala.

,, Sasuke zlatko si to naozaj ty?“ Zmohla sa len na toto. Itachi ju pozoroval vyzeralo to, že za chvíľu skolabuje. Ešte že majú skvelého Jiráyu vždy po ruke.

,, Pani Konan?“ Ostal dotyčný prekvapený na opačnej strane.

„Áno, čo potrebuješ?“ Konan sa usmievala ako slniečko na hnoj. Itachi odišiel z kuchyne. Jiraiya jej museli niečo podstrčiť a ona sa teraz správe.... čudne.

„Poznáte Orochimara?“ spýtal sa Sasuke. Nejako sa potreboval uistiť, že tá žena je jeho matka.

„Toho svi***** mi ani nespomínaj! Bola som za neho vydatá, ale už s ním nechcem mať v živote nič spoločné!! Teda až na naše deti.“ Dodala rýchlo. Sasuke skoro skolaboval keď to počul.

„Takže je to pravda.“ Pípol Sasuke.

„Čo má byť pravda?“ Teta Konan nejako pozabudla, že sa jej na sporáku niečo varí. A už to začínalo pomaly aj cítiť.

„Že mám dvojča!“ vysvetlil jej.

„No áno. To je pravda. Ale nerada to vysvetľujem takto po telefóne. Čo kedy sme sa niekde stretli?“ spýtala sa ho rovno.

„Dobre a kde?“ súhlasil. Teta Konan mu nadiktovala adresu.

„Poznáš to tam?“

„Hej. Dobre. Budem sedieť pri stole úplne vzadu. Môžeš tam prísť dnes o siedmej?“

„Takže večer o siedmej...“ Sasuke chcel ešte niečo dodať, ale niekto ho prerušil.

„Ježiš, Mária, Jozef!!! Segedín!!!“ vykríkla teta Konan a zložila.   

Takže ked teta Konan zložila, musela sa rýchlo postarať o ten Segedín. A Sasuke nechápal akého Jozefa myslela. Ešte že mu stihla nadiktovať tú adresu. Poznal to tam. Bola to pekná reštaurácia na úrovni. Pozrel na hodiny a vedel, že má ešte veľa času. Tak sa šiel osprchovať a pomaly sa pripraviť na svoje stretnutie so svojou pravou matkou.

Medzitým ako čas plynul, musela teta Konan navariť další Segedín. Pretože ten predtým jej prihorel a smrdelo to po celej kuchyni. Ked to doniesla na stôl, zvolala na všetkých v dome.

,, Obed detičky moje milované!!!“ A o chvíľu sa začala zbiehať celá rodina, teda až na pár výnimiek.

Pein si sadol za stôl a poprial každému dobrú chuť a pustil sa s veľkou nechuťou do toho Segedínu. Ved kto by to jedol pomaly každý deň. Už by vám to liezlo hore krkom.

,, Kde je Itachi a jeho pomocník Kisame?“ Spýtala sa Konan Peina. Ten sa len zamračil, ale odpovedal jej.

,, Išli vybaviť jedného neplatiča.“ Dodal len tak krátku odpoved. Naložila teda aj ostatným a začala rozprávať veľkú novinu.

,, Tak moji milí...volala som svojmu synovi a dohodli sme sa na stretnutí...o chvíľu odchádzam,tak mi držte palce.“ Usmiala sa najmilšie ako len vedela. Jiráya jej odpovedal.

,, Samozrejme teta Konan...ja- ja vám budem držať palce aj na nohách.“ Zasmial sa tej predstave ako to bude prebiehať. V tom mu skočil do reči Pein.

,, Ale prestaň mať blbé reči lebo si to s tebou vybavím! Somár ožralý! Radšej povedz ako prebieha to s tými liekmi? Dostal si dnes dalšiu várku od dodávateľa?“ Zmenil tému, nemal náladu na rodinné stretnutia. Však ona ho aj tak určite dotrepe k nim domov.

,, No prišla mi dalšia várka...ale podstatná časť chýba!“ Dodal Jiráya potichšie a odpil pritom z pohára víno.

,, Ako to? Čo sa deje? Prečo chýbala podstatná časť?“ Zasypával chudáka Jiráyu nepríjemnými otázkami.

,, No pýta viac peňazí...vraj mu málo platíme a jemu sa to neoplatí...vraj si môže nájsť aj nejakého iného odberateľa a ten mu zaplatí viac.“ Povedal opilý doktor. Pein začal peniť. Toto sa mu nepozdávalo. Doteraz nemal s Orochimarom problémy a teraz pýta viac?

,, A ešte povedal že s nami končí už nadobro.“ A to už Pein bol tak naštvaný, že v stal zo stoličky a odišiel do svojej pracovňe. Vo dverách ešte stretol svojho účtovníka Tobiho.

,, Ked sa vráti Itachi a Kisame pošli ich okamžite za mnou! Mám pre nich prácu!“ S týmito slovami sa zavrel v pracovni. Ked všetci dojedli tak teta Konan poumývala riad, vychystala sa, a pomaly sa vydala na to stretnutie. Už bolo celkom načase, že vyrazila, bolo to dosť daleko a nechcela v žiadnom prípade meškať.

Teta Konan prišla do kaviarne tesne pred siedmou. Chcela so sebou zobrať aj svojho staršieho syna, ale ten mal teraz prácu. Pri stole úplne vzadu sedel mladík, ktorý ju skenoval pohľadom. Ona sa hneď rozžiarila a prišla k nemu. Dlho na seba nemo hľadeli.

„Pani Konan?“ začal Sasuke.

„Si presne ako Itachi!“ vypískla na celú kaviareň. „Poď sem, nech si ťa vyobjímam!!“ nečakala na jeho súhlas, priskočila k nemu a objala ho.

„Mami?“ neveril Sasuke.

„Samozrejme. Koho si čakal? Kieru Knighley?“ sadli si oproti sebe a objednali si kávu. „Nevidela som ťa sedemnásť rokov, a neviem čo ti mám teraz povedať.“

„To ani ja.“ Súhlasil Sasuke. Pomaly odjedali z koláčov, ktoré mali pred sebou.

„Čo keby si býval so mnou a s tvojim bratom?“ navrhla zrazu.

„To ma už tiež napadlo.“ Súhlasil.

„Bola by som veľmi rada, keby si býval s nami. Pomáhal by si pri práci Itachimu, a ja by som si ťa vykŕmila. Vidno, že to chýba poriadny Segedín!“ usmiala sa.

„Premyslím si to.“ Povedal Sasuke. Zvyšok stretnutia prebiehal v duchu príjemnej konverzácie.

„Môžeš sem prísť aj zajtra?“ spýtal sa Sasuke, keď ich vrchný čašník vyhodil so slovami, že je po záverečnej.

„Pravdaže, a už dúfam, že sa mi podarí doviesť aj Itachiho.“ Usmial sa Konan.

„A čo sa stane, keď si donesiem rovno aj kufre?“ zasmial sa Sasuke.

„Budem len veľmi rada.“ Objala ho.

„Uvidíme sa zajtra.“ Povedal Sasuke.

„Zajtra.“ Súhlasila s ním. Zakývala mu a odišla. Sasuke sa za ňou díval a zvažoval jej návrh. Už s ním dávno súhlasil.  

Tak teda nasadol na svoju motorku a vydal sa smer ,, domov ,,.  Teta Konan spravila tak isto. Ked sa dostavila domov k Peinovcom, bola taká vytešená, že až.  Hned prvého vystískala Tobiho.  Ten ledva dýchal.  Ked ho pustila zbadala Peina ,, šéfa rodiny ,, a rozbehla sa smerom k nemu s otvorenou náričou a aj s úsmevom na tvári.  Pein ju ale hned zarazil.

,, Teta Konan! Bzrdite!!! Nie som plyšová hračka! Vidím, že stretnutie dopadlo dobre...tak to nemusíte ukazovať na mne!“  Zhaltol ju hned šéf.  Tá sa ale nedala.

,, A čo mám robiť?  Po 17stich rokoch som konečne uvidela svojho druhého syna!  Tak by si mohol mať trocha úcty k staršej žene!!“  Tá sa na neho vrhla a skoro ho udusila.  Pein čakal na vyslobodenie ako na spásu, ktorá sa samozrejme dostavila a to doslovne.  Otvorili sa dvere a dnu vošiel Itachi a jeho verný parták Kisame. Itachi ked zbadal čo sa deje, musel sa usmiať, ale v duchu. Vidieť Peina ako sa snaží vymaniť z pazúrov od tety Konan...to je na nezaplatenie. Hned ako Konan zbadala Itachiho vrhla sa k nemu. Dopadol podobne ako Pein. Ked ho konečne pustila, tak ho zasypala slovami.

,, Stretnutie dopadlo dobre a strašne sa na teba podobá...zajtra sa stretneme znova a prinesie si aj kufre.“  Rozprávala hrdo Konan. Všetci na nu zazerali ako na blázna. Prvý sa do toho obul Pein.

,, Tak počkať!!! Vy ho sem chcete dopratať?!“ Okríkol ju naštvane.

,, A máš s tým nejaký problém Pein?!“ Vrátila mu to rovnakou mincou.

,, No samozrejme že mám! Už aj tak je nás tu požehnane!“  vrieskal Pein. Nevedeli ako ho ukľudniť a v tom sa objavil Deidara. Hodil sa mu okolo krku a šepkal mu nežné slovíčka. Všetci si už na to zvykli, teda až na pár výnimiek.

,, Dobre!! Toto preberieme neskôr! Mám teraz dôležitú prácu v spálni! Takže ma nerušte! Itachi!! Kisame!! Ked skončím preberieme tú vec ohľadom Orochimara!“ Vyšvihol si blondáka na ruky a odkráčal s ním ako s trofejou do spálne. Ostatný sa pozerali po sebe, že o akom Orochimarovi. A prišiel do miestnosti ten, ktorý o tom vedel najviac.

,, No prišla hviezda večera.“ Podpichla ho Konan. Jiráya sa usmial a musel si sadnúť ako sa mu točila hlava.

,, O čom to Pein hovoril Jiráyko?“ Ozvala sa na neho nežne.

,, Noooo...ide o to...že už mám prázdnu fľašu...áááá to je problém...“ prerušil ho Itachi.

,, K veci Jiráya! O čo ide tomu Orochimarovi!“ Okríkol ho a ten mu radšej odpovedal.

,, Dováža mi lieky a mi ho platíme...lenže teraz si našiel niekoho iného kto mu zaplatí skoro dvojnásobok...“ Povedal mu priškrtene.

,, Dáme ho dole!“ ozval sa Kisame. A už si brúsil nôž.

,, Nechajme to tak...potom to preberiete s Peinom.“ Dodala a vydala sa smer kuchyňa. Jiráya sa za ňou otočil a spýtal sa.

,, A kde je Pein?? Máme to vydiskutovať, že čo s ním.“ Konan sa otočila a usmiala sa.

,, Má jednanie s Deidarom.“ A odkráčala preč.

,, Ahááá chápem...zase majú určite obchodné rokovanie...s názvom vymetanie kanálu.“ Zarehotal sa ožralý doktor. Znova ho spražil Itachi.

,, Zavri hubu!!“ zapli si televízor aby nepočuli obchodné rokovanie Peina s Deidarom.

Na druhý deň sa o tom istom čase, na to istom mieste, stretla teta Konan so Sasukem. Hneď ho samozrejme vyobjímala a vybozkávala. Niečo sa jej ale nepáčilo.

„Kde máš tie kufre?“ opýtala sa neveriacky.

„Menšia zmena plánu.“ Povedal tajomne. „Ešte si mi nepredstavila brášku!“ obvinil ju.

„Ale o to sa neboj!“ usmiala sa. „Itachi tu príde každú chvíľu.“

„Ja už som tu.“ Ozvalo sa za nimi. Obaja sa otočili. Sasuke mal aj trochu strach. Už len podľa jeho hlasu sa mu nepáčil. Opatrne sa na svojho, údajného, brata otočil. Jeho už medzi tým dusila Konan.

„Sasuke, tvoj brat Itachi. Itachi, tvoje dvojča Sasuke.“ Vzájomne ich predstavila.

„Teší ma.“ Zachoval si Sasuke slušnosť. Itachiho ale vychovávali mafiáni. On slovo etiketa nemal vo svojom slovníku.

„Ale mňa nie.“  Otočil sa na svoju matku. „Nepáči sa mi. Má oči príliš blízko pri sebe.“

„Keď sme pri tom, ani ty sa mi nepáčiš!“ aj on sa otočil na Konan. „Keď má byť on môj brat, tak to radšej zostanem bývať u Orochimara a...“ nestihol dopovedať lebo ho Itachi prerušil.

„Ty poznáš Orochimara?“

„To by si mal aj ty. Je to náš otec.“ Itachi sa diabolsky usmial.

„Myslím, že sa budeš Painovi páčiť.“ Povedal a už ich oboch viedol do svojho auta.

,, Domov Sasori!“ Prikázal svojmu šoférovi Itachi. Do auta sa nasáčkovali všetci traja. Ked sedeli v aute a vyrazili. Konan si nemohla odpustiť štipľavú poznámku.

,, Itachi!! Keby som vedela, že ideš so Sasorim...tak idem s vami na aute a nie autobusom!! Somár blbé hlúpe!!“ Okríkla svojho staršieho syna. Ten sa nedal.

,, Keby si nám ale nezdrhla z domu! Tak by si aj s nami išla! Lenže niekto bol nedočkavý na jednu nemenovanú osobu a svet sa ide posrať!“ Oplatil jej na rovnako. Tá sa len zamračila a dokončila.

,, Nejde mi o to, že som nešla s vami! Ale som si musela zaplatiť lístok!! Lístok na autobus!! Kto to kedy videl!“ dokončila a dalej si ho nevšímala.

,, Tá nemenovaná osoba má aj meno! Volám sa Sasuke!“ okríkol ho čiernovlasý mladík, lenže Itachi ho nepočúval. Ked konečne dorazili domov, Konan hned ťahala Sasukeho do domu aby ho každému predstavila. Cestou do domu zakričala Konan ešte na Zetsua, ktorý strihal jablone na záhrade.

,, Potom sa dotrep do vnútra Zetsu!“ Ten si len povzdychol a poslúchol, radšej. Ked vošli dnu, hned ich zastavil Pein.

,, Tak ty si ten Sasuke...hmm pod so mnou do pracovňe...ty tiež Itachi...Kisame a zavolaj toho abstinenta Jiráyu!!“  ten poslúchol a odišiel pre Jiráyu. Medzitým sa Pein spolu s Itachim a Sasukem premiestnili do pracovňe.

,, Takže ty si Sasuke Uchiha...údajný brat Itachiho...je tak?“ Spýtal sa provokatívne.

,, Bohu žiaľ...nie som z toho dva krát nadšený!“ Vyprskol smerom k Peinovi. Obul sa do toho Itachi, lebo by to nikam neviedlo.

,, Pein...pozná Orochimara.“ Dodal a zalomil ruky na prsiach. Ten sa pozrel na Itachiho nechápavo ale potom mu docvaklo.

,, Ale ale ale...to je mi ale náhodička...takže to je tvoj otec?“ spýtal sa neveriacky.

,, Samozrejme! A aj tohto tu indivída!“ Ukázal smerom na Itachiho. Ten ho spražil pohľadom. V tom prišli do pracovne Kisame s Jiráyom, ktorý ako ináč opilý a v ruke fľaša fernetu.

,, Dobre...opýtam sa ťa takto...ako sa ti páči doma?“ Prepaľoval ho pohľadom Pein a Sasuke stuhol. Nevedel prečo sa ho to pýta. Ale začínal tušiť.

,, Nooo nie je to nič moc ale dá sa...“ Nechcel o tom hovoriť ako žije doma s Tsunade a Orochimarom.

,, Tak sa ťa opýtam takto...chcel by si sa k nám pridať?“ Hodil do ringu Pein a Sasuke zvažoval ponuku. Ostatným padla sánka o pár centimetrom dole. Všetci sa na neho pozerali ako na zjavenie, teda hlavne Itachi.

,, Nooo podľa toho čo by to obnášalo.“ Dodal kľudným hlasom akoby sa nechumelilo.

,, Tak takto...poznáš teda Orochimara?“

,, Samozrejme!“ Už ho to začalo vytáčať. Pein sa usmial a povedal mu o čo ide.

,, Vieš...ten Orochimaru pre nás pašuje lieky z nemocníc...a ide o to...že si našiel niekoho, kto mu zaplatí za to dvojnásobok...a s nami prestal spolupracovať...takže toto bude tvoja prijímacia skúška...ak to zvládneš...pridáš sa k nám.“ Dokončil svoj prejav ale ešte stále nepovedal o čo ide. Už vie, že je v tom namočený aj Orochimaru jeho otec. Ale ten ho už nezaujíma.

,, No dobre a čo mám teda spraviť aby som tu mohol ostať?“ Opýtal sa Peina a všetkým sa rozlial na tvárach úsmev, no len Jiráyovi nevydržal dlho, lebo mal prázdnu fľašku.

,, Musíš ho zabiť!“ Povedal mu len tak a Sasuke stuhol.

,, To ho mám akože zastreliť alebo čo?“ Spýtal sa neveriacky.

,, Presne tak! Je na čase aby ten slizký had pykal za svoje skutky! Mne sa chrbtom otáčať nikto nebude!“ Okríkol ho a Sasuke zvažoval ponuku.

,, To je u nás tradícia...ak sa chceš pridať...musíš na oplátku niekoho zabiť.“ Povedal mu Kisame. Sasuke na neho zmetene pozeral.

,, No vieš...tuto Kisame rovno zabil celú tlupu a kázal som aby zabil iba vodcu...ale čo aspoň je od nich pokoj.“ Ozval sa Pein. Sasukemu behalo v hlave, má či nemá? Zvažoval všetky plusy aj mínusy Peinovej ponuky. Ale ked to spraví bude tu, s nimi, s pravou rodinou. Nie je nad čím premýšľať.

,, Beriem to!“ povedal odhodlane.

,, Výborne!“ tlieskol rukami Pein, v tom sa rozrazili dvere a s vreskotom tam vletel Deidara a v ruke držal nejaký katalog. Vrhol sa Peinovi okolo krku a ukazoval mu, že čo by si chcel kúpiť.

„Tak, keď už je to všetko vybavené, tak mi pôjdeme.“ Ujal sa slova Kisame. „Poďme, Jirayia.“ Chytil ho Kisame a ťahal ho ku dverám.

„Ale ja nemám svoju bororo.“ Namietal.

„Tá je v obývačke a nie tu.“ Zabuchol za nimi dvere.

„...a potom som ešte zabudol na tento kjáááááááásnuckýýýýýýýýýýýý zelený lak. Ten sa bude prekjááásne hodiť k tejto modrej súpravičke.“ Ukazoval Deidara Painovi, ktorému skoro povypadávali všetky vlasy. Už mal tých jeho nákupov plné zuby.

„DEIDARA, VYPADNÍÍÍÍÍÍÍÍÍÍ!!!!“ zakričal na celý dom. On sa na neho pozrel so slzami v očiach.

„Ale, ale, ale, ale ešte som ti neukázal tú...“

„Povedal som, VYPADNI!!!!!!“ zopakoval mu a zhodil ho zo seba. Deidara smutne vzlykol a po zemi sa začal plaziť ku dverám. Okolo Itachiho sa preplazil so smútkom v očiach. Ale potom si všimol osobu v druhom kresle. Zastavil sa a pozorne si ju pozrel. Čierne vlasy a oči, bledý, vysoký. Až veľmi nápadne mu pripomínal jeho super tajného milenca Itachiho (tým super tajným sa myslí, že o tom vedeli všetci až na Paina). Hneď mu skočil na koleno a objal ho okolo krku.

„Ahóóóóóóój, ty si ale chutný. Nebudeš mojim super tajným milencom ako...“ Deidara nestihol dopovedať, lebo mu Itachi zapchal ústa. Našťastie si toho Pain nevšimol. Sasuke sa zmohol len na udivené hľadenie do modrých očí blonďáčika.

„Č-čo?“ dostal nakoniec zo seba. To sa už do rozhovoru zase primiešal aj Pain.

„Deidara, už som ti pekne povedal, že tu mám teraz jednanie. Tak nás láskavo nechaj na pokoji. Tebe sa budem venovať neskôr v posteli. Takže ak dovolíš, zmizni!“ prešiel k Sasukemu, Deidaru s trhnutím postavil a viedol ho smerom k dverám. Tam sa na neho pozrel. „A nie že sem ešte raz prídeš, lebo ti zoberiem všetky kreditky!“ vyhrážal sa mu. Vtedy Deidara spravil šteňacie kukadlá. „Nedívaj sa na mňa tak!“

„Ale, Painííííček.“ Zakvílil vysokým hláskom. „Painííííčku.“ Spojil mu ruky za krkom. „Painičičičičičičičičičičiček, to by si mi predsa neurobil.“ Pain si povzdychol. Občas nechápal, prečo tu má práve toto tu.

„Nie, neurobil.“ Priznal smutne.

„Ja som to vedel.“ Vypískol Deidara a dal mu veľkú pusu. „Maj sa.“ Zamával mu a zatvoril za sebou dvere. Pain sa na ne ešte chvíľu udivene díval. Potom si odkašľal a otočil sa nazad k svojim „hosťom“.

„Kde sme to teda boli?“ posadil sa späť do svojho kresla. „Aha už viem.“ Zadíval sa vážne na Sasukeho. „Takže, Sasuke. Ak chceš patriť do tejto rodiny, musíš zložiť skúšku. Tvojou skúškou bude zabiť Orochimara.“ Otočil sa na Itachiho. „Itachi ti to tu všetko poukazuje a vysvetlí ti ako to tu u nás funguje.“

„Ani nápad!“ začali obaja naraz protestovať.

„Ja ho nikdy nebudem počúvať!“ dokončil Sasuke.

„Ja tomuto tu nebudem nič vysvetľovať!“ povedal Itachi v rovnaký okamih.

„A teraz po jednom.“ Pain mal z toho len jedno veľké ja a nie.

„Ja ho nebudem počúvať.“ Povedal ako prvý Sasuke.

„Ja mu nebudem nič vysvetľovať.“ Pain sa usmial.

„Pozrimeže, bratia ako vyšitý!“ usmial sa ešte viac. „Nie. Itachi, ty mu to tu pekne ukážeš. A ty, Sasuke, ho budeš pekne počúvať a učiť sa.“ Usmial sa ešte viac. „A teraz vypadnite! Mám ešte nedorobenú záležitosť s Deidarom.“ Vyhodil úbohé dvojičky za dvere.

                                        Pokračovanie nabudúce..........