5. Jed
Prebudia ma slnečné lúče predierajúce sa cez koruny stromov. Prudko sa posadím a poobzerám sa okolo seba. Keď si spomeniem na včerajší večer, pocítim silné bodnutie v srdci. Chytím si hruď a snažím sa to predýchať. Netuším ako som tu mohol zaspať. Viem len že som nemohol prestať plakať a celé moje telo bolo v kŕči. Stále ma štípu oči. Ani si nechcem predstaviť ako vyzerám. Tackavo sa postavím a pomalým krokom sa vyberiem domov. Celou cestou si nadávam do hlupákov. Čo som si myslel? Že mi po tom skočí okolo krku? Len som na chvíľu uveril tým dvom prekliatym slovám... “Milujem ťa“...
Vojdem do domu a zhodím zo seba všetko špinavé oblečenie. Vleziem do sprchy kde na seba pustím prúd vlažnej vody. Po dlhej chvíli keď mi začne byť zima vyjdem von a osuším sa. Snažím sa márne odignorovať tú pálivú bolesť v hrudi ktorá sa prenáša do celého môjho tela. Je to ako jed.
Natiahnem si na seba aspoň trenky a ľahnem si na posteľ. Upieram pohľad do stropu a nemôžem prestať myslieť na to čo sa stalo. Na to ako odo mňa odvrátil pohľad, že ma nechal odísť. Za to celé ale môžem ja. Nemal som si s ním nič začínať, nemal som mu to povedať, nemal som ho...ľúbiť? Je toto zlomené srdce? Pravdupovediac by som sa teraz nejradšej obesil.
Z myšlienok ma vyruší to otravné cinkanie zvončeka. Nechcem nikoho vidieť a ajtak sa nemôžem postaviť. Človek nemá ani chvíľku pokoja.
„Čo je?!“, prekvapí ma ako zlomene znie môj hlas.
„Laurenc? Otvor mi.“, spoznám v celkom tichom hlase Vincenta.
„Chcem byť sám. Prosím choď preč.“, už skoro vzlykám keď ma znova pichne v srdci.
Keď počujem ako sa otvoria dvere zaborím si tvár do vankúša. Prečo je vždy taký tvrdohlavý? Nechcem aby ma takto videl. V tom cítim znova vlhko na tvári a vankúš sa nasakuje mojimi slzami.
„Čo sa to tu prosím ťa stalo máš tu bordel ako po výbu...“, zarazí sa a po chvíli cítim ako sa posteľ prehne a obíjmu ma silné paže. Ešte viac sa rozochvejem a stisnem vankúš. Opatrne mi ho vezme a otočí si ma k sebe. Chvíľu si len tak hľadíme do očí. Keď ho vidím cítim sa oveľa lepšie, bezpečnejšie. Cítim že niekoho mám. Chytím sa jeho ruky a jemne mu ju stisnem.
„Koho mám zabiť?“, pošepká a pozerá sa mi stále uprene do očí.
Len mu silnejšie stisnem ruku a pokrútim hlavou. „Nikoho.“, ozve sa môj trasľavý hlas.
„Tú beštiu všakže?“, zamračí sa a stisne dlaň ktorú mu nedržím silno do päste.
„Prosím... Teraz ťa potrebujem...“, znova sa mi vtlačia slzy do očí pri myšlienke že by teraz odišiel ublížiť Bellovi.
Povzdychne si a ľahne si vedľa mňa. Ihneď si ma k sebe pritisne a začne ma hladkať po vlasoch.
„Tak čo sa stalo zlatko?“, pošepká a pozerá sa mi pritom stále do očí. Je tak blízko že sa skoro dotýkame perami. Zavriem oči a znova si všetko premietam v hlave.
„Vyznal mi lásku tak som mu povedal čo sa stalo... keď som bol dieťa.“, vzdychnem si smutne a pozriem sa mu do tváre.
Utrie mi slzy a pobozká ma na čelo. „Niekto taký si ťa nezaslúži. Jednoducho to nechápe takže ti nestojí zato sa trápiť.“, dohovára mi nežným hlasom. „Už ťa nikdy nechcem vidieť plakať. Vieš že ma to bolí.“.
Cítim jeho horúci dych na svojej tvári. Viac sa k nemu pritúlim a počúvam jeho srdce. „Som rád že ťa mám.“, pošepkám skoro nečuteľne.
„Trasieš sa.“, oznámi potichu a prikryje nás perinou. Možno keď ho pobozkám tak zabudnem na Bella a to hlúpe sklamanie. Vinca predsa už poznám dosť dlho a viem že mu môžem veriť. Ale možno je to hlúpy nápad. Nechcem urobiť hlúposť a ani nič čo medzi nami je pokaziť. Som taký zúfalý že už premýšľam nad hlúposťami.
Jednoducho som sa úplne pomiatol...
Komentáře
Přehled komentářů
Tahle povídka má v sobě své určité kouzlo, nechápu, proč jsem si ji nepřečetla dřív *vrtí nad sebou zamračeně hlavou*. Chudák Laurenc, jsem zvědavá, jak to Bell napraví:)
piš dál :-)
(Bella, 30. 8. 2010 6:04)Ahojky, taky bych chtěla, abys pokračovala. Tahle povídka je zajímavá a jsem zvědavá jak to dopadne a s kým nakonec Laurenca bude ;-).
.....
(Nakata Reizo, 29. 8. 2010 10:26)já se také přidávám...měla bys to psát...mě se tahle povídka líbí číl dál tím víc...píšeš skvěle...ráda čtu tvoje povídky...jsou...jiné než všechny ty tuctové které jsem přečetla...opravdu...tvoje povídky mají něco co...prostě jsem na nich závislá...XD
.............
(Tekaarika, 29. 8. 2010 8:16)podľa mňa by si mala písať ďalej, píšeš úchvatne
....
(terkic, 31. 8. 2010 11:22)