„Ja nechcem... Nechcem byť sám...“, šepkal si pre seba pomedzi vzlyky. Nemohol prestať plakať, veľké perličky sa mu kotúľali dole po lícach. Sedel schúlený na posteli a kolená si tisol silno k sebe. Keď už si myslel, že sa z tej bolesti zblázni, po celom byte sa ozvalo cinknutie zvončeka. Žeby sa vrátil? Preblislo mu hlavou. Nečakal ani chvíľu a hodil na seba oblečenie.
Pribehol ku dverám a chytil kľúčku. Na tvári mal ešte stále plno sĺz a zhlboka sa nadýchol. Dosť sa bál, nevedel čo mu po tom má povedať, bál sa že sa s ním chce rozísť a že zase ostane sám. Po chvíli sa odhodlal a otvoril dvere.
Na chvíľu sa mu zastavilo srdce a úplne stuhol. Vo dverách stál Sasuke, zadýchaný a premočený na kosť. „Naruto...“, oslovil ho potichu stále lapal po dychu.

Blonďáčikovi sa po lícach skotúľali veľké kvapky sĺza odstúpil od dverí, aby mohol vojsť.
Keď vošiel dnu, zavrel dvere a pozrel sa na Naruta. Popravde, nevedel čo mu má povedať. Bežal za ním s túžbou ho znovu vidieť, jeho nebeské oči, neposlušné vlasy, nežnú tvár, plné pery, ale o tom čo mu povie keď sa znova stetnú, nepremýšľal. Stále rozdýchaval ten vyčerpávajúci beh a triasol sa zimou. Z vlasov mu na zem padali kvapky dažďa. Z premýšľania ho vytrhlo silné objatie, ktoré pocítil na svojom mokrom tele. Blonďáčik mu vzlykal v náručí a držal ho tak silno, ako by sa bál že mu niekam zmizne.

„Naruto...“, pošepkal a pritisol si ho k sebe ešte silnejšie. „Notak neplač...“, pohladkal ho po vlasoch.
Po chvíli prestal plakať a utrel si slzy. „Prepáč Sasuke... Si celý premočený musí ti byť zima vysprchuj sa.“, začal behať po byte a hľadať ručník. Keď ho našiel, zatiahol ho do kúpeľne. „Ak chceš môžeš si dať aj horúci kúpeľ spraví ti to dobre... Počkaj ešte ti zbehnem po nejaké veci na prezlečenie.“, znova vybehol von a prehrabával sa vo svojej skrini. Po chvíli zase pribehol s voľným bielym tričkom a čiernymi pohodlnými nohavicami. Pložil ich na práčku. „Čakám ťa v izbe.“, po svojich slovách sa zarazil a začervenal. To muselo vyznieť blbo. Vyúval von kým Sasuke stihol niečo povedať a zavrel dvere. Bože... Bože... Stále sa červenal a šiel dať variť vodu na čaj.
Sasuke stál v kúpeľni stále s trochu nechápavým pohľadom a po chvíli sa usmial. Ach Naruto vôbec si sa nezmenil. Pomyslel si a začal zo seba zvliekať tie ľadové mokré handry. Napustil si vaňu plnú horúcej vody a pomaly do nej vliezol. Ach, toto som potreboval. Bolo mu to strašne príjemné, ale tiež sa veľmi tešil kedy zase uvidí Naruta. Za chvíľu musím vyliezť. Zatvaril sa nespokojne a užíval si posledné minúty teplého kúpeľa.

Naruto sa v kuchyni už trochu spamätával a stále nemohol uveriť že Sasuke práve odpočíva nahý v jeho vani. Rostrasenými rukami dal do hrnčeka s horúcou vodou sáčok čaju s ovocnou príchuťou. Nechal ho položený na stole a pribehol ku kúpeľni. Zaklopal. „Sasuke urobil som ti čaj, je v kuchyni na stole tak si trochu pohni nech nevychladne!“, kričal mu cez dvere ktoré sa v tú chvíľu otvorili.
„Čo si vravel?“, nadvihol obočie úplne nahý Sasuke, ktorý sa si sušil vlasy uterákom.
Narutovi div nevyskočili oči z jamiek. „Sasukeeeee!“, zakričal a rýchlo sa otočil chrbtom.
Pozrel sa na svoje telo. „Je niečo zle Usuratonkachi?“, spýtal sa ako keby to bola tá najbežnejšia vec a nechápal prečo tak vystrája.
„Sasukee to robíš naschval nič si nemysli! Vlastne... Máš v kuchyni čaj tak som chcel veď vieš aby nebol studený tak rýchlo...“, komolil slová a bol strašne nervózny. V tom ho zozadu potľapkala po ramene ruka. Vystrašene sa otočil, no na jeho prekvapenie bol Sasuke už oblečený. Vzdychol si úľavou.
„Tak si bež ľahnúť ty idiot... Pôjdem si po čaj a prídem.“, hovoril pokojne a pohladkal ho po ramene.
Blonďáčik sa pod jeho pohladením trochu zachvel, až potom si uvedomil čo vlastne povedal. „Idiot?!“, zopakoval naštvane a rýchlym krokom šiel do postele. Typický Uchiha. Ležal so zdutým, zamračeným výrazom.

Po chvíli vošiel do izby aj Sasuke s hrnčekom v ruke, ktorý položil na nočný stolík a posadil sa na posteľ. Sklonil hlavu a zostal otočený chrbtom k Narutovi. Cítil na sebe jeho uprený pohľad. „Naruto...“, vzdychol si.
„Áno Sasuke... Chcem vedieť prečo si teraz tu, a prečo to všetko.“, stále z neho nespúšťal pohľad.
V tom si tmavovlások ľahol a otočil sa k nemu tvárou. „Ak to naozaj chceš vedieť...“, pozrel sa na jeho reakciu.
„Chcem!“, povedal bez rozmýšľania a pozeral sa mu uprene do tej krásnej mramorovej tváre.
„Fajn...“, pozrel sa mu do očí a začal. „Vieš Naruto... Hovorí sa, že človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí... A už to chápem...“, vzdychol si. „No k veci. Som tu, lebo som ťa chcel vidieť.“, pozeral sa mu do očí a hovoril vážne.

Naruto si po tých slovách len zaboril hlavu do vankúša. Prečo to zase robí. Som určite celý červený. Zlato sa mračil.
„Čo tam tak muchluješ ten vankúš.“, potichu sa zasmial. „Nechceš to presunúť... sem?“, stále sa usmieval.
„Sasukeee!“, ozval sa nezrozumiteľný krik z vankúša. Po chvíli na sebe blonďáčik pocítil nežný dotyk. Zodvihol hlavu z vankúša a pozrel sa na Sasukeho, ktorý bol veľmi blízko. Mal zavreté oči a objímal ho.
„Sasuke...“, pošepkal a chytil ho okolo pása. Bol taký rád, že znova cíti jeho jemnú, vanilkovú vôňu.
„Naruto... Ešte s ním chodíš?“, pýtal sa tichým chladným hlasom.

Táto otázka ho dosť vykoľajila. „Č-čo? Prečo?“, pozrel sa mu do tých tmavých hlbokých očí a sám nevedel ako mu má na túto otázku odpovedať.

„Aby som vedel či ešte mám žiarliť...“, pohladkal ho po vlasoch.

Začervenal sa. „Prečo by si mal žiarliť...“.
„Prečo asi...“, pozrel sa naňho pohľadom ´ty hlupák nič ti nedochádza´. „Lebo ťa mi...“.
„Nie!“, rýchlo priložil prst na pery aby to nemohol dokončiť. „O čo ti ide Uchiha. Toto mi už nikdy nehovor. Nikdy si ma nemal rád a to si mi už veľa krát stihol dokázať. Nechcem to zažiť znova.“, tváril sa prezmenu vážne.
Dal mu preč prst zo svojich pier mäkkých, zamatových pier, aby mohol znova prehovoriť. „Ver mi že keby som mohol, urobím všetko preto aby som to napravil.“, v jeho hlase sa skrývala bolesť ktorá ho dusila. Najmä teraz, keď bol tak blízko a mohol sa ho dotknúť.

Naruto sa mu znova zadíval hlboko do očí. Sasuke... Rozum mi hovorí, aby som neveril ani jednému slovu, nechcem sa znova popáliť... Ale keď sa ti pozriem do očí, srdce mi hovorí niečo úplne iné. Chcem ťa pobozkať a na všetko zabudnúť... Prečo to nejde... Mám strach... Oči sa mu začali znova napĺňať slzami.

„Žiadne slzy...“, vzal si ho znova do svojho náručia, kde sa blonďáčik cítil tak bezpečne. „A stále si mi nepovedal Naruto... Či s ním ešte chodíš.“.
Utrel si slzy a túlil sa k nemu. „A ty si mi stále nepovedal, prečo si to všetko urobil.“.

„To je nadlho.“, snažil sa tomu radšej vyhnúť.
„Máme čas. Aj celú noc.“, stál si za svojim.
Vzdychol si. „Nechcem o tom hovoriť. Jednoducho som bol hlupák.“, stále ho držal v objatí.
„Dobre...“, povedal sklamane a smutne sklopil zrak.
Asi päť minút nikto nevydal ani hlásku. Zostali tak ležať a v celom byte bolo neznesiteľné ticho.

„Vždy som ťa ľúbil... Ale aby si ma nechal odísť, musel som ti klamať. V tú noc keď si ma našiel sedieť na zemi v kŕčoch bolesti... Orochimaru mi spravil toto.“, odhrnul si vlasy a ukázal mu znamenie pri krku.

Naruto k nemu zvedavo zdvihol oči a v tú chvíľu dosť zosmutnel. Bruškami prstov sa jemne prešiel po znamení. „Sasuke... “, pošepkal.
„Naruto nič nehovor kým ti to nedorozprávam... Nepochopil by si to... Nechcel som ti to povedať možno som bol hlupák... Ale toto ma ťahalo preč... Chcel som silu, takú moc aby som mohol zabiť Itachiho... Od dňa kedy som stretol Orochimara, som nemyslel na nič iné ako na pomstu, bol som posadnutý... Aj keď ver mi že sa mi od teba neodchádzalo ľahko...“, pozrel sa mu do tváre.
Blonďáčik stále mlčal a mal sklopený zrak. Chytil ho za ruku aj keď sám nevedel čo si má myslieť.
Sasuke mu ju stisol trochu silnejšie a pokračoval. „ Keď som odišiel, chýbal si mi... Tak veľmi až som sa z toho šiel zblázniť. Nevedel som čo mám robiť, bol tam so mnou aj jeden chlapec, Suigetsu... Raz si ho tuším videl... Pár krát som s ním niečo mal, dúfal som že pritom na teba zabudnem, ale naozaj nepomáhalo nič Naruto... Teba nemohol nahradiť nikto... Po čase sa to trochu zlepšovalo ale keď som ťa znova uvidel...“, stisol pery a mal zamyslený pohľad. „Zabiť som ťa chcel kvôli dvom veciam... Prvý bol mangekyou sharingan a druhý... Moje choré myslenie, že keď ťa zabijem, prestanem po čase na teba myslieť, zabudnem že si vôbec niekedy existoval... Ale keď som ťa vtedy po tých rokoch videl, bol si taký krásny a vo mne akoby sa znova prebudili tie najsilnejšie pocity... Chcel som to mať ale za sebou, chcel som ťa zabiť... Odvtedy som ťa sledoval skoro každý večer, chcel som na teba dávať pozor ale... Keď som ťa videl s tým... Ako že sa volá?“, spýtal sa znechutene.
„Sai.“, odpovedal Naruto jednoslovne. Bol dosť mimo zo Sasukeho slov.
„No keď som ťa videl s tým... Saiom... Strašne som začal žiarliť, mal som pocit že mi ťa vzal... Najradšej by som ho vtedy zabil... A keď si mi vtedy povedal tie veci, bolelo ma to... Uvedomil som si že za všetko tvoje trápenie môžem len ja, tak som sa rozhodol že sa ti viac neukážem a dúfal som že budeš šťastný... Ale ty niesi... Vo dverách si plakal...“, pohladkal ho po líci.

Chvíľu bolo ticho. „Ak je to čo hovoríš pravda, svoje pocity vieš skrývať priam geniálne.“, stále sa naňho nepozeral.
„Zato ty ani trochu. A už sa na mňa pozri... Alebo som taký škaredý?“, zatváril sa trochu smutne.
Zdvihol k nemu hlavu. „Sasuke... Si nádherný.“, pozeral sa mu do očí.
Na tvári sa mu objavil nenápadný úsmev. „Ty si krajší... Môj anjel...“, povedal sladko a tiež sa mu pozeral do tých sítomodrých očí.
Narutovi sa rýchlo rozbúšilo srdce a ruku mal položenú na jeho líci. Prešiel mu ňou do vlasov a priblížil sa k jeho perám.
Sasuke ho predbehol a pobozkal ho na pery aby v pol ceste náhodou nevycúval.
Tak dlho som chcel cítiť chuť tvojich pier, pocit bezpečia v tvojom náručí, nežné dotyky, pohladenia... Môj drahý Sasuke... Behalo blonďáčikovi hlavou popri ich sladkom bozku.
Dlhú chvíľu sa spolu nežne bozkávali, obaja chlapci do bozku vkladali všetky svoje city.

„Sasuke...“, pošepkal blonďáčil a odtrhol od neho svoje jemne napuchnuté pery.

Tmavovlások mu na ne priložil svoj prst. „Naruto... Chcem vidieť ako si sa za ten čas zmenil... Chcem sa s tebou milovať.“, skoro šepkal a pery si priložil k jeho zružovenému líčku. Zhlboka dýchal a chcel si vychutnať každú časť jeho jemne opáleného tela. Keď na svojich bokoch pocítil teplo Narutovych rúk, pomaly mu vyzliekol tričko. Jeho temné onyxové oči sa upierali na jeho nepravidelne dvíhajúci sa hrudník a jemne svalnaté bruško. Na jeho tvári sa objavil spokojný úsmev a naklonil sa k jeho telu. „Si taký krásny...“, pošepkal pred tým, ako ho perami nežne pobozkal na miesto, kde blonďáčikovi tlčie srdce.

Naruto ho začal hladkať po vlasoch a mal čo robiť aby zadržal slzy. Po chvíli pocítil ako sa Sasukeho ústa a jazyk hrajú s jeho bradavkou a druhú dráždi prstami. Trochu mu pritom zhlasnel dych a obe mu stvrdli. Stiahol zo Sasukeho tričko a cítil jeho jazyk, ako si vytvára vlhkú cestičku k jeho pupku. Tam na chvíľu zastal a znova ho sladko pobozkal. Blonďáčik sa jemne zachvel a cítil ako mu začína tvrdnúť jeho pýcha.

Sasuke mu pomaly stiahol nohavice aj s trenkami. Musel sa trochu usmiať keď videl ako odvtedy vyspel. Naruto trochu znervóznel, keď sa naňho tak podivne pozeral.

Po chvíli ho pobozkal na jeho už poriadne vzrušený penis. Pritom počul ako pod tým bozkom zatonal a vzal si ho zo úst len po koniec žaluďa. Začal sa s ním hrať a dráždiť ho jazykom. Pri každom dotyku vzdychal stále viac. Keď už ho to prestávalo baviť, vzal si ho celý do úst a začal ho fajčiť. Po celom byte sa začali ozývať Narutove slastné stony. Hrýzol si pritom do pery, aby sa krotil aspon trošku.

Sasuke vo svojich ústach pocítil náhle pocítil jeho bielu tekutinu. Prehltol ju a stiahol si nohavice aj s trenkamí. Z jeho vzdychov bol už tiež dosť vzrušený. Naslinil si prsty a tvárou znova vyšiel k tej jeho.

„Idiot, čo si to zase urobil.“, poznamenal pri pohľade na jeho rozhryznutú peru, z ktorej vytiekol pramienok krvy. Naslinenými prstami mu začal prechádzať pomedzi polky a pramienok sítočervenej tekutiny z jeho brady zlízol.

Naruto sa pri jemnom zašteklení Sasukeho jazykom musel usmiať. Trochu roztiahol nohy a pocítil v sebe jeho prst. Potichu zavzdychal. „Pobozkaj ma ešte... Prosím...“, pošepkal mu do ucha a ruky mal na jeho chrbte. Sasuke k nemu trochu pootočil hlavu a ich pery sa spojili vo vášnivom bozku.

Keď v sebe pocítil aj ďalší prst, potichu mu zastonal do pier.

Sasuke to už nevydržal a uvelebil sa medzi jeho nohami. Penis si priložil k jeho dierke medzi polky. Znova sa k nemu naklonil. „Naruto... Milujem ťa.“, pozeral sa mu uprene do očí a pomaly sa doňho začal vsúvať.

Narutovi pri tých slovách vyhŕkli slzy. Rukami si k sebe jemne pritiahol jeho hlavu a jemne sa dotkol perami tých jeho.
„Bolí?“, trochu ho vystrašili jeho slzy a prestal.
Utrel si ich. „Nie, to nič... Len pokračuj.“, prehrabával sa mu vo vlasoch.

Pobozkal ho na čelo a opatrne pokračoval. Dych sa mu zrýchľoval každou sekundou. „Naruto...“, šepkal jeho meno.
Naruto ho len pevnejšie chytil za chrbát. Bolo krásne počuť svoje meno zo Sasukeho úst pri milovaní.
Ich stony stále hlasneli a nakoniec obaja spoločne vyvrcholili.
Sasuke z neho opatrne zliezol a ľahol si vedľa. Vzal si svojho blonďáčika do náručia a pery si priložil do jeho zlatých vlasov. Ten len objal Sasukeho mramorové telo a vdychoval jeho vôňu.
„Naruto... Chcem to počuť.“, povedal potichu, kým sa hral z jeho vlasmi.
„Č-Čo?“, znervóznel a hral sa na nechápavého.
„Veď vieš... Ak ti to teraz poviem, už to nebude také pekné.“

„Nie neviem Sasuke.“, pregĺgol a dúfal, že to nechá tak.

„Aha...“, odvetil sklamane a zabolelo ho v hrudi. Prestával dúfať v to, že ho ešte miluje. Ani si to neuvedomil, a z očí sa mu začali valiť slzy.
Naruto k nemu zdvihol zrak a trochu ho to videsilo. „Sasuke...“, utrel mu slzy a pobozkal ho na pery. „Milujem ťa... Milujem ťa tak veľmi ako len vládzem... Prepáč...“, objal ho a srdce mu zase išlo vyskočiť z hrude.

„Už ma tak nikdy nestraš... Idiot...“, stále sa mu trochu triasol hlas a tiež ho stisol. Dlhú chvíľu sa len tak obímali a hladkali. „Ach bože zabudol som na čaj.“, posadil sa a vzal si ho z nočného stola do rúk.
„Nieže ho porozlievaš po posteli.“, povedal výstražne a usmieval sa pritom.
„Asi si zabudol že z nás dvoch si ty tá nešika.“, tiež sa usmial.
„Ty nikdy neprestaneš byť protivný.“, začal sa zlato mračiť.
Sasuke dopil svoj čaj. „Ďakujem zlatko... Bol skvelý.“, položil hrnček na stolík a našpúlil smerom k nemu pery.
Zatváril sa už trochu spokojnejšie. „Nemáš začo.“, dal mu veľkú pusu.

„Stále si mi nepovedal či chodíš s tým divným... Zabudol som ako sa volá... Ale teraz je to už jedno... Aj keby hej, už mu ťa nedám.“, ľahol si k nemu a položil si hlavu na jeho hruď.
„Sasuke... Nebuď taký... On nič zlé neurobil... A sám neviem či spolu ešte chodíme... Teda teraz už nie ale...“, nevedel ako skombinovať slová.
„Tak povedz čo sa stalo...“, kreslil mu prstom krúžky po hrudi.

Keď si spomenul na to, prečo sa Sai vlastne tak naštval, dosť očervenel a rozhodol sa ten detail z toho všetkého vynechať. „Jednoducho vedel že stále myslím na teba a že jeho nikdy milovať nebudem tak povedal že si mám rozmyslieť či to vôbec má zmysel.“, dostal zo seba rýchlo a viac to nechcel rozoberať.

„Aha... Je to vlastne jedno pretože... Odteraz si len môj... Už navždy môj anjel...“, hovoril potichu a dal mu krátku pusu na hruď.

„Sasuke... Ani nevieš ako dlho som na túto chvíľu čakal...“, pobozkal ho do vlasov a srdce mu zase začalo splašene biť. Keď to Sasuke začul, znova ho na to miesto sladko pobozkal a pozrel sa do jeho tváre. „Niekedy sa čudujem, ako rýchlo vie biť.“.
Narutovi sa na tvári objavil malý úsmev. „Aspoň vidíš čo so mnou tvoje slová robia a čo k tebe cítim Sasuke... Stále bije len pre teba...“, pohladkal ho po vlasoch.

Tmavovlások sa k nemu natiahol a dal mu dlhý bozk na pery. Rukami mali prepletené jeden okolo druhého a spokojne oddychovali. Naruto sa mu po chvíli pozrel do tváre. Pri tom pohľade sa musel usmiať. Ani trochu sa nezmenil, spí ako zabitý. Pomyslel si a tiež zavrel oči aby ho mohol následovať do ríše snov.

V noci sa Naruto zobudil na pohyb postele. Unavene si pretrel oči a pozrel sa na rušivý element, ktorý ho zobudil. Sasuke sedel nahý na posteli a chystal sa vstať.
Naruto ho rýchlo zachytil za ruku. „Nie Sasuke! Nie toto... Toto už neprežijem nesmieš ma tu nechať!“, vzlykal a mal sklonenú hlavu. Veľké slané perličky z jeho očí padali na bielu plachtu.

„Naruto...“, znova sa posadil a pohladkal ho po vlasoch. „Prestaň plakať notak.“.
„Hm?“, utrel si slzy a s bolestným výrazom v očiach sa naňho pozrel.

„Hlupáčik až tak veľmi sa bojíš? Len som sa chcel ísť vyčúrať, po tom čaji mám pocit, že mi praskne mechúr. Zobudil som sa na to.“, pobavene sa usmial ale bol aj rád, že mu na ňom tak veľmi záleží.
Chvíľu zostalo ticho a Naruto sa začervenal. „Uhm... Prepáč len choď.“, cítil sa trochu trápne.
„A nemysli si hlúposti. Druhý krát to neurobím. Si to najdrahšie čo v živote mám... Anjelik.“, sladko sa usmieval a pobozkal ho na zružovelé líčko.
Prikývol. „Aj ty si pre mňa to najdrahšie, preto sa len bojím... Ale verím ti...“, pootočil hlavou a pobozkal ho na pery. „A teraz bež cikať, nieže to pustíš v posteli.“, usmial sa.
„Dobre dobre...“, šťuchol ho prstom do čela a postavil sa.
Naruto si musel zahryznúť do pery pri tom pohľade na Sasukeho dokonalé telo. Bolo vidno každú krivku, každý sval od ktorých sa odrážal mesačný svit. On si to Narutove zízanie vôbec nevšimol a šiel vykonať, čo bolo potrebné. Po krátkej chvíli sa vrátil naspäť a ľahol si do postele. Vzal si Naruta znova do svojej náruče. „Dobrú noc miláčik.“, pošepkal a dal mu pusu na pery.

„Dobrú.“, odvetil potichu Naruto a hladkal ho po chrbte, až kým obaja nezaspali.

Ráno Naruta zobudili akési hlasy z chodby. Posadil sa a trochu sa započúval.

„Vidím, že to netrvalo dlho.“
„Vidíš správne, tak môžeš hneď aj vypadnúť.“

„Chcem ho vidieť a počuť to od neho.“

„Nejdem ho budiť kvôli tebe.“

Radšej nechcel riskovať nechať ich tam dlhšie, dal si na seba trenky a pribehol k nim.
„Tak už vypadni alebo ti ešte niečo nieje jas.... Au!“, zakňučal Sasuke keď ho Naruto potiahol za ucho.
„Sasuke mohol by si nás nechať sa porozprávať?“, precedil pomedzi zuby a bol dosť naštvaný ako sa k Saiovi chová.
„Fajn.“, odvrkol arogantným tónom a šiel si sadnúť do izby.

Sai sa pozrel na Naruta a otvoril ústa, že chce niečo povedať.
„Je mi to ľúto... Sai...“, predbehol ho a sklopil zrak.

„Naruto... Nič ti nezazlievam a je to takto lepšie... Som naozaj rád že si šťastný, aj keď to je s ním.“, zatváril sa trochu nespokojne.

„Som rád že ma chápeš a...“, na chvíľu sa zarazil. „Ďakujem.“, pozrel sa mu do očí.

Sai sa len usmial. „Nemáš mi začo ďakovať... Mne s tebou bolo naozaj dobre...“, vzdychol si smutne.
„Priatelia?“, pozrel sa naňho prosebne Naruto.
„Priatelia.“, odvetil potichu a objal ho. „Ak ti znova ublíži tak ho zabijem.“, pošepkal mu do ucha a naposledy sa nadýchol jeho vône.
Narutovi sa na tvári objavil sladký úsmev. „Dúfam že to nebude potrebné. A vážim si to... Všetko.“, prešiel mu rukou po vlasoch.
„Tak ja idem... Niekedy sa zastav.“, tiež sa usmial a naklonil hlavu na bok.
„Jasné. Ahoj.“, zahryzol si do pery a Sai odišiel. Zavrel za ním dvere.

„Nepáči sa mi že ťa objímal.“, ozval sa za ním tichý chladný hlas. Naruta trhlo a rýchlo sa otočil.
Sasuke sa tomu musel zasmiať. „To som taký strašidelný?“, pobozkal ho na pery a pohladkal ho po vlasoch.
„Len si ma vyľakal a nesmej sa mi.“, zlato sa zamračil a našpúlil pery.
Dal mu na ne sladkú pusu a spolu sa vybrali znova do postele.
„Začínam pri tebe lenivieť.“, pozrel sa naňho svojimi tmavými očami.

„Ale mne je s tebou v posteli tak dobre.“, spokojne si vzdychol a pritúlil sa k nemu.
„Veď aj mne s tebou miláčik.“, objal ho okolo pása. „Už ťa nikdy nikomu nedám.“, pozrel sa mu do tých azurovomodrých očí, z ktorých vyžarovala láska.
„Veď ja ani nikoho iného nechcem.“, usmial sa a tiež sa mu pozeral do očí.
„Naruto, tak veľmi ťa ľúbim... Ako som mohol... Prepáč mi.“, odvetil smutne a tvár sa mu skryvila bolesťou.
„Už na to nemysli. Hlavné predsa je, že sme zase spolu. A máš predsa celý život na to, aby si mi to vynahradil svojou láskou. Ľúbim ťa Sasuke... Môj Sasuke.“, pohladkal ho po líci. Cítil chlad jeho bledej pokožky a mal chuť ho zase vybozkávať.
Akoby mu čítal myšlienky, obdaril jeho plné pery vášnivým no pritom nežným bozkom, ako to vedel len on.


THE END /uf.../