„Uzumaki neblbni.“, pocítil na svojom líci chladný dych a srdce sa mu v tú chvíľu ihneď zastavilo. Prudko sa otočil.
„Au...“, Sasuke sikol bolesťou, keď mu Naruto vrazil čelom do nosa svojim prudkým pohybom. „Vidím, že sa nič nezmenilo. Stále rovnaký idiot.“, držal si svoj mierne krvácajúci nos. Druhou rukou sa k nemu natiahol a vzal mu kunai.
„Vráť mi.“, zdul sa Naruto ako malé dieťa keď mu vzal kunai.
„Nehysterči prosím ťa práve si mi rozbil nos.“ sťažoval sa a pustil si ho. Bol dosť od krvy.
„Zaslúžiš si oveľa viac. Už ťa nechcem vidieť Sasuke.“, sklopil zrak a len tak tak udržiaval slzy.
„Naozaj? A nesedel si tu náhodou s kunaiom na ruke práve kvôli mne?“, mierne sa pousmial.

Naruto nevedel čo má na to povedať. Takú radosť mu nechcel spraviť. „Keď už sme pritom, sledoval si ma?“, zamračil sa a znova sa naňho pozrel. Tie oči sa nezmenili. Stále rovnako hlboké a temné.
„A čo ak poviem áno?“, naklonil sa k jeho tvári tou svojou na centimeter.
„Vypadni ty arogantný debil.“, odstrčil ho za jeho svalnatú hruď, ktorú mu odhaluje rozopnutá košeľa a ihneď sa postavil. „Idem domov, chcem aby toto bol posledný krát čo sme sa videli. Choď si za tým chlapcom alebo... Je mi to vlastne jedno. Už nestratím ani sekundu myslením na teba, neviem čo za blbosť som sa tu chystal urobiť. Naozaj ďakujem že si prišiel a pripomenul mi, že za to nestojíš.“, hovoril mierne zvýšeným hlasom a stále sa mračil. Nestrácal čas a rýchlym naštvaným krokom kráčal preč. Po pár krokoch však narazil na nenápadný kameň, ktorý trčal zo zeme. Potkol sa a letel na dole, no v tú chvíľu pocítil ako ho zachytili niečie silné paže.
„Ako hovorím, nič sa nezmenilo.“, povedal dosť pobavene a držal ho.
„Prosím ťa nechaj ma.“, znova ho od seba odstrčil. „A odpusť si tie tvoje arogantné poznámky.“
„Vidím, že veľmi žiarliš.“, na tvári sa mu objavil široký spokojný úsmev.
„Vidím, že ťa baví pozerať sa ako niekomu ubližuješ. Si nechutný.“, prižmúril oči a pokrútil hlavou. „Čo tu pri mne vlastne robíš? Prečo si ma sledoval? Ak si mi len chcel pripomenúť aký som pre teba úbožiak, tak to si už urobil a môžeš ma nechať odísť. Nechápem ako som mohol niekoho takého milovať, prečo si ma v ten prekliaty deň začínal presviedčať o tvojej láske? Prečo si mi toľko klamal kvôli sexu? Je mi z teba zle Uchiha. Nemáš srdce znova si mi pripomenul aký skutočne si a ja ťa už nechcem vidieť!“, bol dosť hysterický a po lícach mu začali tiecť slzy. „Tak mi vráť môj kunai a vráť sa ´domov´.“, posledné slovo malo v sebe veľký nádych irónie.

Sklopil zrak a do ruky mu položil jeho kunai. „Tak sa zatiaľ maj Naruto.“, povedal chladne a zamračil sa. Hneď v tú chvíľu niekam zmizol.
Naruto zaťal zuby a ruky stlačil v päste. Zatiaľ? Hnusný ignorant čo si o sebe myslí. Samozrejme že za všetko môže len on a tá jeho arogantná, bezcitná povaha. Uchiha nevie milovať. Žeby bol jeho vzťah s tým chlapcom založený len na sexe? Nečudoval by som sa. Nechutný nymfoman.
Cestou domov samozrejme zase zúril.V kútiku duše bol rád že ho znova videl, že počul jeho hlas, ale to by si mladý tvrdohlavý blonďák nikdy nepripustil.
Keď si dal konečne studenú sprchu, ľahol si do svojej mäkkučkej postele a o nedlho zaspal.

Sasuke už dávno sedel na gauči v úkryte. Bol dosť nervózny z toho stretnutia a z Narutovych slov.
„Ahoj Sasuke. Tak kde si bol?“, usmieval sa naňho Orochimaru jeho typickým úsmevom.
„To je jedno.“, ani sa naňho nepozrel.
Čiernovlasý muž si k nemu sadol a prezeral si jeho telo. „Tak sa naň teším.“, povedal dosť slizko a naklonil sa k jeho hrudi. Natiahol k nej svoj dlhý jazyk a jemne sa jej dotkol.
Sasuke len prižmúril oči a prebodával ho pohľadom. „Kto povedal že ti ho dám?“, povedal dosť znechutene.
„Čo?“, znova k nemu zmätene nadvihol svoju bielu tvár.
„Orochimaru. Mám dosť toho ako ma stále prenasleduješ, dosť tvojich chorých pohľadov. Nenávidím aj to ako sa ma dotýkaš. Vlastne...“, na jeho tvári sa objavil dosť desivý úsmev. „Dal si mi už všetko čo som chcel.“, naklonil sa k jeho uchu. „Je mi z teba na vracanie.“, šepkal pokojne a v tú chvíľu ho chytil pod krk z celej sily.
„Sasuke toto nemôžeš.“, povedal pridusene a pozeral sa mu do tých čiernych očí.
Začal sa šialene smiať. „Nemôžem?“, viac ho stisol a vytiahol svoj meč. „Toto je koniec ty chudák.“, pozeral sa mu uprene do očí. Skôr než stihol niečo povedať, alebo sa začal brániť, zapichol mu ostrú čepeľ do brucha. Pozeral sa mu do tváre kým jeho srdce neprestalo biť a vytiahol mu meč z brucha. Znova si ho založil a vyšiel na chodbu, kde stála červenovlá dievčina s okuliarmi a skoro holými nohami.
„Karin, choď prosím za Suigetsum a niekam toho hada odpracte.“, bol stále dosť naštvaný a šiel do inej izby sa prespať.
„Ale Sasuke počkaj čo...“, ďalej už jej slová nepočul, ignoroval ju a zašiel do izby, kde si konečne ľahol.

Keď sa Naruto konečne prebudil a dal si osviežujúcu rannú sprchu, zašiel na raňajky dať si svoj obľúbený rámen.
„Ja to zaplatím.“, ozvalo sa spoza neho keď dojedol.
Zvedavo otočil hlavu. „Sai?“, bol nepríjemne prekvapený, ale prekvapený.
Položil peniaze na stôl a odtiahol Naruta preč.
„Čo? Čo robíš?“, dosť dobre ho nechápal.
„Prejdeme sa. Si stále nejaký skleslý.“,hovoril rozhodne.
Naruto nenamietal. Ajtak nemal čo robiť keďže nemali žiadnu misiu. Prechádzali sa po Konohe skoro celý deň, rozprávali sa o ľuďoch, jedlách. O všetkom.
„Poď, čotak sadnúť si pod ten strom.“, hovoril pokojne a odtiahol ho k nemu.
„Ten strom...“, tvár sa mu skryvila bolesťou keď si spomenul na chvíle ktoré pod ním trávil so Sasukem. Kedysi jeho obľúbený strom.
„Niečo nieje v poriadku?“, pozrel sa na Naruta a stále mu držal ruku.
„Ale nie. Budeme tu.“, odpovedal presvedčivo a sadol si. Prekliaty Uchiha. Nebude mi ďalej prekážať v mojom živote.
Sadol si k nemu a zapozeral sa mu do očí. Chvíľu bolo ticho a Naruto bol dosť zmätený.
„Vieš že keď sa ti pozerám do očí, je to skoro ako keby som sa pozeral do neba?“, trochu sa usmial a bol stále obdivuhodne pokojný.
Naruto stuhol a nevedel čo má povedať. Po chvíli sklopil zrak. „Keď sa pozerám do tých tvojich, je to skoro ako keby som sa pozeral do jeho.“, povedal po chvíli bez rozmýšľania.
„Čo?“, nechápal koho tým myslí.
„Ale nič.“, uvedomil si čo povedal a začervenal sa.
Na Saiovej tvári sa objavil mierny úsmev. „Notak hovor.“, ukazovákom mu trochu nadvihol hlavu.
„Myslel som Sasukeho. Si mu podobný.“, mal dosť vážny výraz.
„Aha. Je to problém?“
„Ale nie. Vôbec.“, odvrátil pohľad.
„Museli ste byť dobrí priatelia.“

„To je jedno ajtak sa zmenil.“, smutne zaklonil hlavu a pozrel sa na nebo posiate hviezdami. Bol krásny večer.
„Nechcem ťa vidieť smutného. Aj vtedy... Myslím keď som vás spolu videl.“, sklopil zrak a nevedel čo má povedať. „Nechcem aby si sa kvôli nemu trápil. Niekomu ako si ty za to nestojí.“, opatrne sa k nemu naklonil a chytil ho za ruku. Naruto mu ju trochu stisol a pozrel sa naňho.
„Je mi veľmi ľúto ako som sa k tebe....“, nestihol dopovedať a umlčali ho jeho pery. Chvíľu len tak sedel v šoku. Strašne mu ho pripomínal. Preboha preboha preboha... Opakoval si v mysli a bol strašne nervózny. Po chvíli ho jemne odtlačil. „Sai..“, pošepkal a stále ho držal za ruku.

„Prepáč... Neovládol som sa. Asi si na dievčatá.“, odtiahol sa od neho.
„Nie nie, len... Ide o tú podobnosť.“, pozrel sa na ich stískajúce sa ruky.
„Aha. Takže ste neboli len priatelia.“, oprel sa o strom.
Ja toho Sasukeho zabijem. Bude ma mátať celý život. Pozrel sa na Saia. Sú si strašne podobní. Aj keď ich pery chutia odlišne. Mal by som na Sasukeho už zabudnúť a možno toto je príležitosť. Cítim sa ako keby som ho podvádzal. Blbosť.
„Snáď teraz nejdeš byť smutný.“, usmial sa nad jeho sladkým smutným výrazom a privinul si ho k sebe.
Stisol ho a hlavu mal na jeho hrudi. „Ďakujem.“, pošepkal a zavrel oči.
Sai si priložil svoje pery na jeho vlasy. Dosť dlho tam takto sedeli.
„Naruto? Môžem ťa oprevadiť domov? Za chvíľu mi tu zaspíš.“
„Mhm. Prepáč.“, povedal unavene a začal sa z neho stavať.

Cestou Naruta stále držal za ruku. Zastali pred jeho domom.
„Bolo mi s tebou dobre. Naozaj veľmi.“, usmial sa naňho Naruto a stískal mu dosť silno ruku.
„Aj mne s tebou. Tak sa niekedy uvidíme.“, na tvári sa mu objavil spokojný úsmev a otočil sa k odchodu.
„Počkaj.“, otočil si ho k sebe a dal mu letmú krátku pusu na pery. „Uvidíme sa zajtra.“, pohladkal ho po vlasoch a pustil mu ruku.
Sai len prikývol. „Dobrú noc Naruto.“, povedal sladko a pomaly sa vybral domov.

Naruto sa prezliekol a ľahol si do postele. Sasuke. Chcem na teba zabudnúť. Musím... Stále to bolí. Tvár sa mu skryvila bolesťou a skryl si ju do dlaní.
Ráno sa však zobudil s celkom dobrou náladou. Vykonal rannú hygienu a prezliekol sa. V tom mu zazvonil niekto na dvere.
„Ahoj...“, usmial sa milo Sai keď Naruto otvoril dvere.

„Ahoj.“, úsmev mu opätoval a vyšiel von.
„Raňajkoval si už?“
„Nie, ešte nie. Ideme na rámen?“, zatváril sa nevinne.
Potichu sa zasmial. „Tak poď.“.

Takto to chodilo celé týždne, stretávali sa, stával sa Narutovym najlepším priateľom.

„Asi už pomaly pôjdem. Je neskoro.“, postavil sa Sai keď dopil čaj v Narutovej obývačke.
„Uvidíme sa zajtra?“, tiež sa rýchlo postavil a pozrel sa mu do očí.
„Samozrejme.“, usmial sa a rozstrapatil mu vlasy.
Naruto mu úsmev opätoval. „Tak dobrú noc.“
„Dobrú.“, povedal potichu a sladko. Prešiel mu rukou z vlasov na líce kde ho nežne pohladkal.
Z toho dotyku sa ihneď zachvel a snažil sa to maskovať. Pohladkal ho opatrne po ruke.

Sai ho ešte pobozkal na čelo a šiel domov. Kráčal dosť pomaly.

„Čo si myslíš že robíš?“, ozval sa za ním tichý arogantný hlas.
„Ako si sa sem dostal?“, odpovedal na otázku otázkou a otočil sa.

Sasuke sa k nemu pomaly blížil. „O čo ti ide? Chceš mi ho vziať?“.
„Odkedy je to tvoj majetok?“, tváril sa dosť pokojne ale v Sasukem to vrelo. „A ak si dobre pamätám opustil si ho. Takže už dávno nepratrí tebe. Len mu chcem ukázať že niekto ako ty mu za to nestojí.“
Potichu sa zasmial. „Tak ty si myslíš že si lepší ako ja?“
„Len by som mu neublížil ako ty... Takže áno myslím že tým pádom by som bol lepší.“, oprel sa o strom.
„Ak mu nedáš pokoj zabijem ťa.“, pozeral sa na Saia dosť desivo.
„Vážne Uchiha? Vážne?“, trochu ho provokoval.
„Nechci aby som ťa zabil hneď teraz.“, strašne zúril a chytil si meč.
„Aha takže budeš chcieť zabiť každého s kým sa Naruto bude cítiť dobre? Zaujímavé. Vlastne dosť choré.“, hovoril stále pokojným hlasom.
Sasuke len stisol pery. Nevedel čo mu má na toto povedať. Pustil meč. „Niečo som ti povedal.“, povedal ešte potichu a pri poslednej hlásne zmizol.

Naruto sa v noci zobudil na nepríjemný pocit, cítil na sebe niekoho pohľad. Posadil sa a poobzeral sa po izbe. Duch? To snáď nie... Začínam byť paranoidný. Vzdychol si pri tej myšlienke a znova si ľahol. Dosť dlho sa mu nedalo zaspať. Skrýval sa pod perinou a bál sa.
Zobudil sa až niekedy na obed. Umyl sa, obliekol a šiel po svojho najlepšieho priateľa.

Zaklopal mu na dvere a trpezlivo čakal. Keď otvoril a Naruto naňho uprel svoje síto-modré oči, trochu stuhol. Mal mokré vlasy a na sebe len zelenočierne trenky. Jednoznačne práve vyšiel zo sprchy.
„Ahoj Naruto... Čo je dnes s tebou?“, zakýval rukou popred jeho oči.
Ten sa čo najrýchlejšie spamätal. „Ale nič len... Vyzerá to že máš dnes celkom dobrý deň.“
„Prečo myslíš? Ani nie.“, spýtal sa nechápavo a nemohol odtrhnúť pohľad od jeho očí.
„Si dnes pekný. Nieže by si inokedy nebol. Ale dnes ešte viac.“, hovoril dosť zmätene Naruto.
Sai sa trochu pobavene usmial. „Budem to brať ako kompliment. Len sa oblečiem a môžeme ísť.“, zašiel ešte dnu, vzal si na seba nejaké veci a vyšiel za ním. „Kam chceš dnes ísť?.“
Naruto ho chytil za ruku a ťahal ho k sebe. „Musím ti niečo povedať.“

Keď vošli do blonďákovho bytu, sadli si na gauč v obývačke a chvíľu sa len tak rozprávali.
„Tak čo si mi to chcel povedať Naruto?“, oprel sa a skúmal jeho nevinnú tvár. Von sa už stmievalo.
„No vlastne... Dúfam že si o mne nebudeš myslieť že mi už hrabe.“, vzdychol si ustarostene.
„Vieš že mi môžeš povedať všetko.“, neodtrhol od neho zrak ani na sekundu.
„Fajn. Tak včera v noci som sa zobudil na to, že som na sebe cítil niekoho pohľad. Cítil som sa strašne nepríjemne tak som potom nemohol spať. Mám podozrenie že tu straší. Bál som sa.“, sklopil zahanbene zrak a čakal čo mu na to povie.
„Aha. Celkom možné že ti tu niečo straší.“, zamračil sa keď si spomenul na Sasukeho. O čo tomu psychopatovi ide.
„Vlastne som sa ťa chcel spýtať či by si u mňa nechcel prespať. Bojím sa tu sám.“, trochu sa nad svojimi slovami začervenal.
Prikývol. „Dobre, len mi sľúb že keď tu budem s tebou nebudeš sa báť.“
„Sľubujem.“, usmial sa šťastne a objal ho. „Idem nám spraviť niečo na večeru.“, tešil sa že dnes v noci nebude sám, vedel že s ním sa nemusí báť ničoho.
„Pomôžem ti.“, postavili sa spolu a šli do kuchyne.

Po dobrej večeri šli do spálne. Naruto si sadol na posteľ a pozrel sa na Saia.
„Budeme spať spolu v posteli?“, stál oproti nemu.
Prikývol. „Veď sa bojím. Vadí ti to?“, pozrel sa naňho svojimi modrými očami.
„Nie nevadí Naruto.“, podišiel k nemu bližšie a ruky si položil na jeho ramená. Stál medzi Narutovymi nohami.
Zahryzol si do pery a mal strašnú chuť sa dotýkať jeho bledej pokožky. Položil si ruky na jeho boky. V tom ho strašne trhlo. Z kúpeľne sa ozvalo hlasné buchnutie.
Sai sa len zamračil. „Neboj sa som tu s tebou.“
Prikývol a strašne sa mu zrýchlil tep. Posunul sa ďalej na posteľ a ľahol si.
„Ideme spať?“, pozrel sa na Naruta.
„Môžme sa v posteli ešte rozprávať... Alebo tak...“, trochu sa začervenal.
„Dobre.“, vyzliekol si tričko a rozopol si nohavice.
„Počkaj, čo to robíš?“, upieral naňho vystrašene pohľad.
„V oblečení sa mi zle spí ale spodné prádlo si nechám. Nemusíš sa báť.“, stiahol si nohavice. Mal krásnu postavu a hruď sa mu intenzívne dvíhala a klesala.
„Nebojím sa.“, natiahol k nemu svoju ruku a pritiahol si ho k sebe. Keď ich prikryl dal si dole tričko a hodil ho na zem.
Sai sa trochu usmial pri pohľade na jeho príťažlivé telo. Znova ho chytil za ruku a prisunul sa k nemu ešte bližšie. „Si unavený?“, šepkal skoro nečujne. Pery mal asi centimeter od Narutovho uška.

Viac mu stisol ruku a naskočili mu zimomriavky. Namiesto odpovede k nemu trochu pootočil hlavu a ruku si položil na jeho brucho. „Máš naozaj krásne telo.“, tiež šepkal a pozeral sa mu do tých temných očí, očí ktoré sa tak podobali tým Sasukeho.

Na jeho tvári sa objavil náznak úsmevu a pribížil sa k nemu ešte viac. Už sa dotýkali nosmi a cítil Narutov zrýchlený dych. „Pobozkaj ma ak to chceš, Naruto.“, vyslovil sladko jeho meno.
Narutovi sa na chvíľu zastavilo srdce a úplne stuhol. Prečo sa stále cítim ako keby som ho podvádzal? Je to možno ten najlepší spôsob ako naňho prestať myslieť úplne. Aj keď sú si tak podobní, sú úplne iní. Saiovi chýba ta arogancia v očiach, je to iné. Možno lepšie. Nepremýšľal ani o sekundu ďalej a pritisol si svoje pery k tým jeho.

Sai mu ihneď jeho nežné bozky opätova a rukami ho objal akolo pása. Bozkávali sa spolu dosť dlho kým sa od neho Naruto neodtrhol. Znova sa mu zapozeral do tých čiernych očí.
„Čo je Naruto? Rád sa niekomu pozeráš do očí?“, pohľad mu uprene opätoval.
„Ja si to niekedy ani neuvedomujem. Prepáč.“
„Prečo sa ospravedlňuješ? Hovorí sa, že ľudia čo sa niekomu nedokážu pozerať do očí sú neúprimní.“, začal ho príjemne hladkať po chrbte.
Naruto sa trochu usmial a pohladkal ho po vlasoch. Pritisol sa k nemu ešte viac, takže boli úplne telo na telo.
„Si krásny.“, pošepkal mu Sai do pier a vložil si svoju nohu medzi jeho. Po chvíli jemného dráždenia pocítil na svojom stehne niečo dosť tvrdé. Spokojne sa usmial.

Naruto sa začal dosť červenať keď sa mu postavil ale cítil aj veľké vzrušenie. Mali pery celý čas natisnuté na sebe. Pri každom sebamenšom pohybe Saiovho stehna zo seba vidal tichý ston. Po chvíli si rozopol nohavice a stiahol si ich dole. Chcel každý jeho pohyb cítiť čo najlepšie.

„Naruto... Vyzleč si aj trenky.“, pošepkal mu do pier a hneď nato mu ich pomaly olizol.
Ten ho hneď poslúchol. Bol už taký vzrušený že ani nepomyslel na to že by sa hanbil. „Notak... rýchlo.“, povedal roztúžene a presunul mu ruku na svoj už poriadne stvrdnutý penis.
Sai mu strčil opatrne jazyk do úst a začal mu ho treť rukou.
Narutove vzrušenie sa stále viac stupňovalo. Popri bozkoch mu rukou nahmatal jeho, už tiež poriadne vzrušenú mužnosť. Strčil mu ruku pod voľné trenky kde mu ho začal pomaly dráždiť, bruškom prsta ohmatávať žaluď a tiež pomaly treť. Po chvíli si už obaja túžobne vzdychali do úst. Naruto mu ho pomaly vytiahol von na kameň tvrdý penis, chytil ho za boky a posunul si ho medzi nohy ktoré poriadne roztiahol od seba.

Sai hneď pochopil čo od neho blonďáčik chce a na prsty si napľul mláčku mazľavých slín. Prechádzal mu nimi pomedzi polky a z vonka dráždil jeho dierku. Ich pery sa znova stretli vo vášnivom bozku a ich vztýčené mužstvá sa pri každom pohybe o seba obtierali.

Naruto nahlas zastonal keď v sebe pocítil Saiov prst. Krúžil v ňom, dráždil ho. Po chvíli pridal aj druhý a tretí. Pohyboval sa panvou oproti nemu. „Veľmi ťa chcem v sebe.“, pošepkal a zaryl mu nechty do chrbta.
Po tých slovách už nestrácal ani chvíľu a pomaly sa doňho vsunul. Obaja slastne vzdychli a Sai prirážal čoraz rýchlejšie a silnejšie až kým nedosiahli svojho vytúženého vrcholu.

Keď už sa obaja urobili, vytiahol sa z neho, ale zostal na ňom ležať a bozkával ho na pery.
„Páčilo sa ti to?“, spýtal sa Naruta po chvíli po šepky a hladkal ho jemne po vlasoch.
Blonďáčik mu prešiel prstom pomaly po perách. „Bolo to úžasné.“, odtiahol prst a dal mu krátku pusu.

Sladko sa usmial. „Tak sa poďme vyspať Naruto.“, zliezol z neho a ľahol si vedľa.
Naruto sa k nemu pritúlil. Bol už strašne unavený a na ´ducha´ čo ho v noci strašil aj zabudol.

Keď sa ráno zobudil, Sai pri ňom neležal. Než ho to ale stihlo vystrašiť, začul jeho pokojný hlas.
„Zostaň ešte chvíľu takto, Naruto.“
„Hm?“, pozrel sa naňho aby vedel čo robí. Sai si len niečo čarbal do svojho bloku. „Čo to tam robíš?“, natiahol si trenky a pribehol k nemu.
„Ach Naruto. Keď ti človek niečo povie robíš vždy presný opak.“, pobavene sa usmial. „Ale ajtak je to už v podstate hotové.“
Zvedavo sa tam pozrel. „Kreslil si ma kým som spal?“, nadvihol obočie a bol prekvapený ako dobre tá kresba vyzerá.
„Asi ma fascinovala tvoja nevinná tvár kým si spal. Len som si ju chcel zapamätať, niekam si ju uložiť.“, pritiahol si ho k sebe a dal mu nežný bozk na pery.

Naruto sa zlato usmial. „Poď, osprchujeme sa a spravím raňajky.“, ťahal ho zo stoličky.

Celý deň prežili znova spolu, prechádzali sa, držali sa za ruky, bozkávali sa...
„Tak ja už idem, som nejaký unavený.“, oznámil Saiovi večer, keď stáli blízko jeho domu.
„Dobre Naruto. Tak dobrú noc.“, pohladkal ho po vlasoch a Naruto mu vtisol ešte na pery veľkú pusu. Ten sa otočil a kráčal smerom k svojmu domu.

Naruto prišiel pred dvere a strčil si ruku do vrecka kde sa snažil nahmatať kľúče. Musel som si ich zabudnúť uňho keď som mu ich dával na stráženie. Nemal som blbnúť po stromoch. Vzdychol si a rozbehol sa smerom k Saiovmu domu. Keď prešiel za roh, ako by zamrzol na mieste.

Po chvíli sa spamätal a rozbehol sa k nim. Sasuke so Saiom sa surovo mlátili. Naruto rýchlo odtiahol zúriaceho Sasukeho od Saia. Cítil ako ho trasie, úplne cítil jeho zlosť. Sai si utrel krv z úst a pozrel sa naňho.
„Si normálny Sasuke? O čo ti ide?“, Naruta však úplne ignoroval. Upieral svoje chladné oči na Saia. Nie, skôr ho prebodával pohľadom.
Keď sa ukľudnil pustil ho a prešiel k Saiovi. „Nič ti nieje?“, ani nečakal na jeho odpoveď a silno ho objal.
Stisol Naruta trochu pevnejšie vo svojom náručí. „Nie nič.“, olizol si svoju rozbitú peru. „Naruto zabudol si si kľúče.“, spomenul si a vytiahol si ich z vrecka.
Keď sa Naruto znova obrátil, Sasuke už bol preč.

„Áno... Preto som za tebou bežal. Poď odprevadím ťa ešte domov.“, vzal si ich a vzdychol si. „Čo od teba chcel?“
„Dobre.“, pohli sa z miesta. „Ak to tak chceš vedieť, pred pár dňami mi povedal aby som ti dal pokoj, inak ma zabije.“, povedal neutrálne a pozeral sa pred seba.
Naruto naňho stále upieral svoj zrak. „Prečo si mi niečo také nepovedal?“, zamračil sa.
Kývol plecom. „Nechcel som aby si naňho znova začal myslieť, ani aby si sa trápil.“, chytil ho za ruku. Zastali pred jeho domom.
„Je mi to strašne ľúto.“, blonďáčik sklonil hlavu a do očí sa mu začali tlačiť slzy. „Robím ti len problémy.“
„Naruto... Keby som nechcel a bál sa ho, tak by som za tebou už neprišiel. Mám svoj rozum a taký idiot mi nebude hovoriť či sa s tebou mám stretávať alebo nie. Tak sa už netráp. Hlavne žiadne slzy.“, nadvihol mu k sebe hlavu a pozrel sa mu do očí.
„Sai... Ja...“, nevedel čo má povedať. Priblížil sa k nemu a nežne ho pobozkal na jeho krvavé pery.

„Tak už bež domov.“, milo sa usmial a pohladkal ho po vlasoch.
„Dobrú noc.“, ťažko sa mu s ním lúčilo. Keď Sai zašiel dnu, tiež sa vybral domov.

Dal si upokojujúcu vlažnú sprchu a natiahol si na seba čisté trenky na spanie. Ľahol si do postele. O čo tomu idiotovi ide. Prečo mi chce zobrať toho jediného koho mám. Čo som mu urobil že chce aby som bol nešťastný. A čo je jeho vlastne do toho. Zamračil sa nad tými myšlienkami a znova niečo zabuchotalo. „Zas ten duch...“, pošepkal a srdce sa mu rýchlo rozbúšilo.

„Idiot... Nikto ťa neučil že duchovia neexistujú?“, ozval sa blízko neho arogantný hlas a posteľ sa v tú chvíľu prehla.